Praha 17. novembra (TASR) Mala nová politická elita československého štátu v roku 1990 zakázať komunistov? A je chybou, že sa tak nestalo? A má zmysel požadovať toto radikálne zúčtovanie s komunistickou stranou s odstupom toľkých rokov? Na tieto otázky a hľadanie odpovedí na ne sa sústredila pozornosť politikov aj verejnosti v predvečer 16. výročia nežnej revolúcie.
Exprezident Václav Havel vyzýva na mravnú obrodu spoločnosti a upozorňuje na to, že verejnosť viac než otázka možného zákazu komunistov znepokojuje dôsledok privatizácie v podobe vzniku novej ekonomickej elity, ktorá sa spojila s politickou scénou a politický systém zablokovala.
Havel preto nevylučuje, že sa verejnosť v roku 2006 v júnových voľbách rozhodne pre zmenu napríklad v podobe podpory nejakej novej politickej strany.
Keď počujem, ako (senátor) Martin Mejstřík vyzýva na revolúciu proti komunistickej strane alebo komunistom, radšej by som vyzýval na akúsi revolúciu ako vravel Masaryk - hláv a sŕdc, na akúsi mravnú obrodu politiky ako takej, zdôraznil bývalý najvyšší predstaviteľ štátu v predvečer výročia na diskusnom seminári v Poslaneckej snemovni.
Myšlienku zákazu Komunistickej strany Čiech a Moravy, s ktorou prišla pred časom skupinka senátorov a zhromaždila aj tisíce podpisov občanov, nepodporuje ani predseda hornej komory parlamentu Lubomír Zaorálek (ČSSD), ani bývalý dlhoročný predseda Senátu Petr Pithart (zvolený za KDU-ČSL).
A premiér Jiří Paroubek, ktorý sa ako líder sociálnej demokracie netají možnosťou povolebnej spolupráce s KSČM, obavy z marxisticko-leninskej strany bagatelizuje, zosmiešňuje a verejnosť ubezpečuje, že nový víťazný február 1948 od českých komunistov nehrozí.
Je Komunistická strana Čiech a Moravy nebezpečná pre demokratický režim? Ja som si na to odpovedal, že nie je. Poviem vám aj argumenty: Pripravuje revolúciu? Nevidel som, že by pripravovala sklad zbraní, že by pripravovala nejaké svoje bezpečnostné zložky, alebo ich mala k dispozícii, ako ich mala pred februárom 1948, uviedol český premiér.
Šestnásť rokov po revolúcii v ČSSR sa radikálne zmenila aj kedysi obávaná Moskva. Poviem zahranično-politické súvislosti: Sedí v Kremli Josif Vissarionovič Stalin? Alebo Leonid Iľjič Brežnev? Nesedí! Existuje sovietska armáda, ktorá je schopná v priebehu týždňa dôjsť k La Manche? Sovietska armáda neexistuje! Existuje Varšavská zmluva?
Teda neexistujú také väzby, ktoré by dávali možnosť akéhokoľvek mocenského opakovania februára 1948, dodal Paroubek. Publikum na jeho argumenty reagovalo aj prejavmi nesúhlasu.
Za až 20-percentnou popularitou českých komunistov je podľa dnešného podpredsedu Senátu Petra Pitharta nutné vidieť chyby bleskovej privatizácie a s tým spojenú frustráciu sociálne slabších vrstiev.
Pithart pripomenul, že ako premiér českej národnej vlády chcel po revolúcii pomalší transformačný proces, ale rozhodnutie padlo na federálnej úrovni.
Som presvedčený o tom, že tá cena za slobodu nemusela byť taká vysoká, a že dnes je postavenie komunistickej strany dané práve tým, čo sme zbytočne zaplatili, hlavne v procese ekonomickej transformácie v prvej polovici 90. rokov, zdôraznil bývalý šéf Senátu.
Tú diskusiu (o KSČM) podporujem, ale priamo vám poviem, že som tým senátorom a tým, ktorí mi tú petíciu priniesli, povedal, že s tým postojom, ani s tou výzvou nesúhlasím. Pamätám sa na rok 1990, keď sme vraveli, že nie sme ako oni a pripravovali sa slobodné voľby, aby sme komunistov v slobodných voľbách porazili. Demokraticky ako demokrati.
Dnes na tom nemám čo zmeniť, zhrnul svoj postoj predseda Poslaneckej snemovne Lubomír Zaorálek.
