|
Viktóriine vodopády, v Zambii nazývané Hromový dym. FOTO - ARCHÍV |
Keď sa David Livingston plavil v roku 1855 po rieke Zambezi, považoval ju za "Bohom stvorenú dopravnú cestu". Predpokladal, že otvorí prístup do vnútrozemia južnej Afriky.
Pred 150 rokmi ho však 17. novembra dunivý rachot prinútil, aby pristál na jednom z ostrovov uprostred rieky. Na jeho špici zmeravel. Voda za ostrovom proste nebola - vyzeralo to, že mizne v zemi.
Tak sa Európa a ostatný svet dozvedeli o existencii jedného z prírodných divov sveta - Viktóriiných vodopádoch ležiacich na hranici Zambie a Zimbabwe. Ich hrana meria 1670 metrov a voda sa cez ňu rúti do viac než 100-metrovej priepasti.
Meno dostali na počesť britskej panovníčky, no v Zambii sa nazývajú Mosi-oa-tunya, čo znamená Hromový dym.
Keď zastal Livingstone na okraji priepasti, neveriacky sa pozeral na úkaz. "Vodný prúd takmer tisíc metrov široký padal do hĺbky, kde sa všetka voda musela zmestiť do koryta širokého len pätnásť či dvadsať metrov," napísal.
Tok Zambezi potom tento lekár a cestovateľ preskúmal až k ústiu do Indického oceána. Ako prvý Európan prešiel Afriku od západu na východ z Luandy do mozambického Quelimane.
Cestou ho trápila úplavica, prekonal 27 tropických horúčok a spoznal hrôzy otroctva. Ako misionár a humanista mal však vrelý vzťah k Afričanom bez akýchkoľvek rasistických predsudkov.
Počas svojej druhej cesty k vodopádom, v auguste 1866, sa potom pokúsil odmerať hĺbku priepasti. Jeho odhad, urobený pomocou lana so závažím, bol pomerne presný - 108 metrov.
Táto expedícia (1865 - 1873) mala viesť k prameňom Nílu. Keďže Portugalci zhabali jeho listy, v Európe ho považovali za nezvestného. Vedením pátracej expedície bol poverený novinár Henry Stanley.
Stretli sa v októbri 1871, Livingston sa so Stanleyom však nevrátil. Zomrel vyhladovený v máji 1873 na brehu zambijského jazera Tanganika vo veku 60 rokov. (čtk)
