Privatizačný proces pokračuje aj bez regulačných taríf

BRATISLAVA 14. novembra (SITA) - Záujemcovia o 66 % akcií bratislavského a košického letiska budú predkladať záväzné ponuky aj napriek tomu, že nie je známa regulácia taríf v leteckej doprave. "Podľa nášho názoru uvažuje Úrad pre civilné letectvo o dostatočne flexibilnom systéme a aj napriek tomu, že sa v poslednom období pripravoval na novú reguláciu, úrad s rezortom dopravy chce s konečným rozhodnutím počkať až na víťaza tendra," povedal Johann L. Frank, výkonný riaditeľ spoločnosti Airport Consulting Vienna. Tá je jedným z členov konzorcia Independent Slovak Airport Partners (ISAP) zaujímajúceho sa o akcie letísk. Zároveň dodal, že pre konzorcium je to veľmi dobrý signál, že slovenská vláda chce vypracovať pravidlá regulácie konštruktívne a využiť pritom aj poznatky investora. To, že potenciálni investori zatiaľ nepoznajú regulačné tarify, sa podľa ISAP neprejaví na cene. "Aj keď je pre nás trošku komplikovanejšie vypracovať ponuku bez poznania taríf, nie je to nič neprekonateľné. Cenu to určite nezníži, ani nezvýši," uviedla Corinne Namblared-Bouverot, výkonná riaditeľka infraštrukturálneho fondu GalaxyS, ktorý je ďalším z členov konzorcia ISAP. Obavy zo zníženia ponúkanej ceny pri chýbajúcej regulácii pritom ministerstvo dopravy vyjadrilo v privatizačnom procese Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, kde sa z tohto dôvodu posunul termín predkladania konečných ponúk. "Ide o úplne iné typy privatizácie a regulačných pravidiel. Pri privatizácii nákladného železničného prepravcu vyvstáva pre záujemcov oveľa viac otáznikov z chýbajúcich pravidiel ako pri civilnej leteckej preprave, kde sa táto problematika výrazne viaže na európske smernice," vysvetlil Frank.
Strategický investor by sa mal podľa ISAP spolupodieľať pri tvorbe regulačných pravidiel, nie však pri samotnom rozhodovaní ale prostredníctvom poznatkov na trhu, informácií a faktov o vývoji leteckého trhu. Ako ďalej uviedol Frank, na základe pondelkového stretnutia zástupcov konzorcia ISAP s expertmi ministerstva dopravy a Úradu pre civilné letectvo, nadobudli dojem, že slovenská vláda i ministerstvo pristupuje k tejto problematike veľmi seriózne. "Dúfame, že dokážeme presvedčiť vládu či ministerstvo o požiadavkách trhu. Od taríf sa totiž môže odvíjať predpoveď výkonov jednotlivých letísk," zdôraznil Frank s tým, že obavy, ktoré malo konzorcium v tejto oblasti sa po stretnutí s predstaviteľmi úradu a rezortu zmiernili. Tarify sa pritom podľa Franka týkajú jednak cien a jednak technickej oblasti. "Cenová regulácia sa delí do dvoch základných skupín. Ide o cenu za pristátie každého lietadla, ktorá sa odvíja od hmotnosti lietadla a potom o tarifu viažucu sa na odlet každého cestujúceho, ktorá sa zarátava do ceny letenky," vysvetlil Frank. Technická regulácia zahŕňa pravidlá prevádzky, bezpečnosti, územného plánovania či životného prostredia. Časový horizont platnosti tejto regulácie však zatiaľ nie je jasný. "Závisieť bude od vývoja na trhu. Letecký sektor, a v Bratislave zvlášť, je veľmi meniaci sa trh, preto predpokladáme, že to bude skôr na kratšie obdobie," zdôvodnil Frank. Na výpočet taríf pritom podľa neho existuje viacero metód, predstavitelia rezortu dopravy a úradu však konzorcium ubezpečili, že do úvahy sa nebudú brať len matematické výpočty, ale sa zohľadní aj záujem leteckých spoločností, transparentnosť, medzinárodné štandardy.
Víťaz medzinárodného tendra, ktorý získa akcie letísk, by mal byť známy do konca tohto roka. Uchádzači môžu svoje ponuky predkladať do 21. novembra tohto roka, pričom riadiaci výbor pre proces predaja rozhodol o rovnakej váhe kritérií za ponúkanú cenu akcií, ako aj za investície do letísk. "Získali sme celkom reálnu predstavu o letiskách, ktorá je však založená na určitých predpokladoch, vzhľadom na to, že sme nenašli všetky potrebné informácie v data room," doplnil Frank.
O akcie letísk sa teda uchádza konzorcium ISAP zložené z fondu GalaxyS, spoločnosti Airport Consulting Vienna, z kanadskej strojárskej firmy SNS-Lavalin International a nemeckej letiskovej spoločnosti Köln-Bonn Airport. Záujemcom je aj konzorcium zložené zo španielskej spoločnosti Abertis, britského prevádzkovateľa letísk TBI a slovenskej finančnej skupiny J&T. Ďalším v poradí je konzorcium TwoOne, ktoré spája Vienna International Airport, rakúsku Raiffeisen Zentralbank AG a private equity skupinou Penta. Na užšom zozname figuruje aj turecký staviteľ a prevádzkovateľ letísk Tepe Akfen Ventures. Posledný piaty uchádzač, konzorcium spájajúce francúzsku skupinu Vinci a rakúsku spoločnosť Away, ktorý sa dostal na užší zoznam, však bez udania bližších dôvodov zo súťaže minulý týždeň odstúpil.