Ženeva 14. novembra (TASR) - Nové projekty veľkých priehrad vo svete naďalej ignorujú environmentálny vplyv, devastujú dôležité zdroje vody a spôsobujú ekonomické problémy, aj keď boli navrhnuté tak, aby zabezpečovali lacnejšiu energiu a podporovali zavlažovanie. Uviedol to dnes Svetový fond pre ochranu prírody (WWF).
Časťou problému je to, že hrádze môžu zničiť močariská, ktoré sú vzhľadom na zadržiavanie vody cenným prírodným zdrojom a nemožno ich nahradiť umelými nádržami.
"Sužované rieky sveta a komunity, ktoré na nich závisia, stoja pred neradostnou budúcnosťou bez rýchleho konania," píše sa v správe WWF skúmajúcej environmentálny vplyv šiestich veľkých projektov, ktoré podľa fondu nespĺňajú odporúčania medzinárodných expertov z roku 2000.
Priehrady okrem zaplavovania údolí tiež ničia loviská rýb a vystavujú väčšiemu nebezpečenstvu ohrozené druhy ako sú rysy a jaguáre, ktorých biotopy v údoliach môžu skončiť pod vodou.
"Pri zvyšujúcej sa energetickej a vodne kríze musíme zaistiť, že si zvolíme riešenia s najmenšími škodami na životnom prostredí a najväčšími spoločenskými prínosmi," uviedol autor správy Ute Collier.
Hrádza Ermenek v Turecku za 650 miliónov dolárov podľa dokumentu ohrozuje faunu v rieke Goksu, ktorej delta je dôležitým močiarom, zatiaľ čo v Laose je presmerovanie rieky Nam Theun hrozbou pre živobytie 50.000 ľudí.
V Belize bola priehrada Chalillo za 30 miliónov dolárov navrhnutá s cieľom znížiť dovoz elektriny, miestnym obyvateľom sa však od jej nedávneho dokončenia ceny energie zvýšili o 12 percent. Okrem toho zaplavila 1000 hektárov pôvodného tropického dažďového lesa.
Ďalšími preskúmanými projektmi sú kontroverzná hrádza Karahnjukar na Islande, ktorá spôsobila domácu i medzinárodnú polemiku možným vplyvom na citlivú oblasť arktickej prírody, hrádza Melonares v Španielsku a austrálska priehrada Burnett, podľa WWF ohrozujúca už ohrozené ryby v štáte Queensland.
