Atény 10. novembra (TASR) - Grécko dnes privítalo odporúčanie EÚ, aby Macedónsku udelili štatút kandidáta na členstvo v únii, dodalo však, že trvá na svojej požiadavke, aby severný sused pred vstupom zmenil svoje meno.
Námestník ministra zahraničných vecí Janis Valinakis vyhlásil, že Grécko nedovolí, aby Macedónsko do EÚ vstúpilo pod súčasným ústavným názvom.
Grécko Macedónsko nazýva "Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko" (FYROM), pod ktorým krajinu po rozpade Juhoslávie zo začiatku 90. rokov prijali do OSN.
Atény tvrdia, že názov Macedónsko obsahuje implicitné územné nároky voči severogréckej provincii s rovnakým názvom, čo by mohlo ohroziť regionálnu stabilitu.
Grécko hovorí, že okamžite nepodporí odporúčanie EÚ, aby členské krajiny na bruselskom summite v polovici decembra udelili Macedónsku štatút krajiny kandidujúcej na členstvo v bloku. Podľa Atén je treba viac času na preštudovanie podrobností.
"Preštudujeme tieto texty a potom sa rozhodneme" o tom, či odporúčanie podporíme, povedal Valinakis. "Sú len dva spôsoby, ako môže vstúpiť. Buď dosiahnuť dohodu o vzájomne prijateľnom mene, alebo vstúpiť ako FYROM," dodal.
Valinakis však odporúčanie Európskej komisie oznámené v stredu v Bruseli označil za "veľmi uspokojivé" s tým, že prijalo mnoho postojov Grécka v tejto otázke, vrátanie trvania na tom, že pred vstupom Macedónska musia pokračovať snahy o dosiahnutie riešenia sporu okolo názvu.
EK "tiež odporúča, aby sa krajine udelil štatút kandidáta, ale nie otvorenie rokovaní, kým krajina nesplní určité politické kritériá," povedal Valinakis. "Jedno z politických kritérií je meno."
Komisár EÚ pre rozširovanie Olli Rehn dnes v Skopje vyjadril nádej, že Macedónsko a Grécko spor okolo mena vyriešia. Ústavný názov "Macedónska republika" uznáva od začiatku len Turecko - dlhodobý regionálny rival Grécka - a od novembra 2004 aj USA.
"Očakávam, že krajiny budú viesť konštruktívny dialóg s cieľom dosiahnuť výsledky v tejto dlhodobej otázke," povedal Rehn, ktorý oficiálne odovzdal odporúčaciu správu. Rehn sa stretol s prezidentom Brankom Crvenkovským a vystúpil pred parlamentom.
"Macedónsko prešlo vstupnou skúškou a urobíme všetko, aby sme prešli všetkými potrebnými skúškami pre členstvo v EÚ," povedal premiér Vlado Bučkovski.
Macedónsko vyhlásilo nezávislosť od Juhoslávie v roku 1991, kvôli sporu s Gréckom ho však do OSN prijali až 8. apríla 1993. Atény vo februári 1994 uvalili na Macedónsko obchodné embargo, ktoré spôsobilo kolaps hospodárstva, už trpiaceho medzinárodným embargom proti Juhoslávii. Grécko embargo zrušilo v septembri 1995 po tom, čo Macedónsko zmenilo svoju vlajku a ústavu.
Začiatkom roku 2001 v Macedónsku vypukli boje medzi albánskymi rebelmi a vládnymi silami. Konflikt, hroziaci prerásť do občianskej vojny v auguste toho istého roku ukončila Západom sprostredkovaná dohoda z Ochridu o udelení väčších občianskych a politických práv macedónskym Albáncom, ktorí tvoria asi štvrtinu 2,2-miliónovej populácie krajiny.
Spojené štáty 4. novembra 2004 oznámili, že uznávajú Macedónsko pod názvom, ktorý si zvolilo. Týmto krokom chcelo podporiť vládu pre dôležitým referendom o prijatí zákona - kľúčovej súčasti mierovej dohody z Ochridu -, ktorým parlament v auguste pod silným medzinárodným tlakom udelil Albáncom väčšie jazykové práva a komunálne právomoci. Referendum iniciovala nacionalistická opozícia a kvôli nízkej účasti neuspelo.
2 1 ari dem
