Belehrad 10. novembra (TASR) - Predstavitelia Srbska a bosnianskej Srbskej republiky (RS) diskutovali o možnosti oddelenia RS od zvyšku Bosny v prípade, že prevažne Albáncami obývané Kosovo získa nezávislosť od Srbska. V dnešnom vydaní to tvrdí denník Glas javnosti.
Denník dodal, že politickí lídri hovorili aj o možnosti pripojenia RS k Srbsku v prípade odchodu Kosova. O tejto hypotéze sa čoraz viac hovorí v súkromí, ale len zriedkavo v médiách a nikdy v oficiálnych kruhoch.
Glas javnosti sa odvoláva na zdroj blízky bosnianskosrbským úradom, podľa ktorého srbský premiér Vojislav Koštunica o tento záležitosti hovoril s Draganom Čavičom, prezidentom RS, ktorá tvorí polovicu povojnovej Bosny. Hovorca vlády správu poprel.
Vysokopostavený srbský predstaviteľ za podmienky zachovania anonymity povedal, že akékoľvek špekulácie, podľa ktorých by Belehrad mohol povzbudzovať bosnianskych Srbov k secesii v prípade, že kosovskí Albánci získajú nezávislosť, by boli veľmi škodlivé.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie a trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana odmieta. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť", pričom trvá na formálnom udržaní provincie v súčasných hraniciach.
Organizáciou Spojených národov sprostredkované rokovania o budúcom štatúte provincie sa majú začať v najbližších dňoch.
Akákoľvek nepriama hrozba zo strany Belehradu, že vyvolá problémy v susednej Bosne, by s určitosťou vyvolala rozhodnú odmietavú reakciu veľmocí, ktoré si želajú urovnanie situácie na Balkáne. Tiež by podkopala vlastné argumenty o potrebe rešpektovať hranice a suverenitu.
Bosna bola v rokoch 1992-95 dejiskom vojny medzi tamojšími Srbmi, Chorvátmi a Moslimami, ktorá si vyžiadala viac ako 200.000 mŕtvych. Na základe mierovej dohody z Daytonu je Bosna rozdelená na RS a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
Obe entity sú výrazne autonómne, západné veľmoci - osobitne USA - však vyvíjajú tlak na "modernizáciu" desať rokov starej daytonskej zmluvy spôsobom, ktorý by výrazne obmedzil autonómiu jednotlivých častí a výrazne posilnil centrálnu vládu v Sarajeve.
S blížiacimi sa rokovaniami o budúcom štatúte Kosova Srbsko aj RS sľúbili, že budú rešpektovať existujúce hranice na Balkáne a medzinárodné dohody - osobitne daytonskú zmluvu a rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, ktorá ukončila kosovský konflikt.
Diplomati predpovedajú, že OSN sprostredkované riešenie pre Kosovo zvráti rezolúciu 1244 a povedie k "podmienečnej nezávislosti" pre Kosovo v mene práva národov na sebaurčenie.
Kým vládni predstavitelia o takejto hypotéze odmietajú diskutovať, je častou témou rozhovorov bežných Srbov, rovnako ako ďalšie tabu - rozdelenie Kosova.
