|
FOTO |
To, čo ešte nikto nevidel, musí byť dielom nadprirodzených síl. To sa traduje v dedinách Papuy-Novej Guiney. Niektorí ľudia tam prišli do styku so západnou civilizáciou až v 30. rokoch minulého storočia. Pre nich je dielom nadprirodzených síl aj AIDS a iné nevysvetliteľné nemoci.
Pacienti sú preto v tej ostrovnej ázijskej krajine ponechaní sami na seba. Rodiny ich opúšťajú a nechávajú ich vyhladovať. V niektorých prípadoch hádžu nakazených do riek alebo do hrobov. Ak sa rozhodnú pomáhať miestni zdravotníci, robia to tajne, lebo s AIDS je spojený biľag.
Na ostrove s 5,4 milióna obyvateľov je oficiálne infikovaných vírusom HIV 12-tisíc ľudí. Odborníci však tvrdia, že skutočné číslo je desaťnásobne vyššie. Ročne pribúda 33 percent prípadov a rozsah epidémie sa blíži Afrike. Aj tu hrozí deštrukcia ekonomiky a celých rodín.
"Je to len špička ľadovca. O 10, 20 rokov bude nakazená polovica tunajších ľudí," tvrdí riaditeľ nemocnice v Port Moresby Alphonse Tay. Na ostrove je totiž bežná polygamia a je tam veľa prípadov znásilnení. Organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú znásilňovanie žien gangmi policajtov.
Františkánsky mních otec Jude pracoval s ľuďmi, ktorí žijú v džungli 30 rokov. V Port Moresby má kliniku pre nakazených. "Keď máte peniaze, môžete tu robiť čokoľvek. Zákon zakazuje pomer s 13-ročným dieťaťom, ale ak jeho rodine zaplatíte , je to v poriadku," hovorí.
Na špinavom lôžku vo všeobecnej nemocnici v Port Moresby spí dvadsaťšesťročná Ruth Timonová. Príbuzní sa k nej nehlásia, takže Ruth zrejme zomrie hladom. Nemocnica poskytuje iba lieky, o stravu a pitie sa musí postarať rodina.
Oddelenie pre chorých na AIDS je navyše neoficiálne. Zo 64 tamojších pacientov nakazených vírusom HIV už desatina ochorela na AIDS. Postele nie sú označené menami pacientov, ale číslami. Na stole sestier sú pripravené formuláre na úmrtné listy. Na posteliach iba plachty, pod ktorými sa rysujú vychudnuté telá.
Všetci sa potia, ventilátory v tropickej horúčave nefungujú. Zdravotné sestry sa sťažujú na zlé pomery na oddeleniach, no situácia sa zrejme nezlepší. V štátnom rozpočte bolo na zdravotníctvo vyčlenených 37 miliónov dolárov, z ktorých ide len 63-tisíc na sexuálne prenosné choroby vrátane AIDS.
Ak tam nejaké zariadenia sú, fungujú vďaka darcom. Po tých, čo nakoniec zomrú, si rodiny ani len nechodia. "Boja sa, že sa nakazia," hovorí Tay. Každý mesiac sa koná hromadný pohreb. Niekedy hrobári ráno nachádzajú telá pohodené v hroboch vykopaných deň predtým pre iných.
(čtk, reuters)
