|
Mária Palovičová s najmladšou z piatich detí z detského domova. FOTO - BRAŇO GREGOR |
Majú päť detí. Nie je to nič výnimočné. Rastislav a Mária Palovičovci z Martina však majú tých päť detí v pestúnskej starostlivosti. Vzali si ich radi. Dať im domov považujú za životné poslanie.
Zobrali sa v roku 1991. Už vtedy vedeli, že nemôžu mať vlastné deti. No túžili po nich. Hneď si povedali, že si vezmú nejaké z detského domova. "Boh nám vybral cestu a ja neľutujem, že po nej kráčam," hovorí o tom Rastislav Palovič.
Ich adoptívnou dcérou je 16-ročná Magdaléna, ostatné deti, ktoré majú doma, sú v pestúnskej starostlivosti. Michal má 11 rokov, jeho vlastný brat Martin osem a najmladšia Patrícia má štyri roky. Darinka je už dospelá, má 23.
"Nikdy sme si ich nevyberali. Deti, ktoré nám ponúkli do pestúnskej starostlivosti, sme si radi vzali. Všetky ich berieme ako vlastné. Nerobíme medzi nimi rozdiely," doplňuje muža Mária Palovičová.
"Magduške som napríklad povedala, že sa mi nenarodila v brušku, ale v srdci. Keď sme si išli po Maťa, mal vtedy štyri roky. Opýtala som sa ho, či chce ísť so mnou. Povedal, že so mnou pôjde všade."
Niektorí ľudia by si chceli adoptovať len deti, ktoré sú pekné, šikovné, dobre sa učia a nie sú s nimi nijaké výchovné problémy. Takéto deti však neexistujú. So všetkými sú problémy, ale aj veľa radosti.
Mária vedie Klub náhradných rodín v Martine. Preto vie o prípadoch, keď deti nerozumeli, prečo ich adoptívna mama varí večeru alebo prečo je s nimi cez noc doma. Mysleli si, že varia iba kuchárky a večer na ne dáva pozor iba teta, ktorá má nočnú službu.
"Mne napríklad veľmi pomohlo, keď som absolvovala program pripútania sa. Je z Ameriky. Jeden z dôležitých poznatkov je, že deti potrebujú mať s rodičmi fyzický kontakt. Možno sa niekomu zdá čudné tuľkanie sa so staršími deťmi, ale dotyky sú nenahraditeľné," vraví Mária.
Rastislav dodáva: "No nie je dobré, keď sa niečo deťom príliš vnucuje. Preto tie naše vychovávame k slobode, no musia rešpektovať určité pravidlá. Keď dieťa samo zistí, že chcem preň len dobro, je to pre mňa najkrajší pocit."
Najväčšiu radosť majú z Patrície. Odvážali si ju na invalidnom vozíku, dali im s ňou 60 plienok. Pred rokom sa začala sama dvíhať na nohy. "Plienky už nepotrebuje a nočník si vezme sama," usmieva sa Rastislav.
Magdaléna, Michal, Martin aj Patrícia považujú Máriu a Rastislava za svojich skutočných rodičov.
Autor: BRAŇO GREGOR
