Včera som bol na pochode ľudí, ktorí odsudzujú brutálne správanie neonacistov. Bol to môj prvý pochod. Vrážd bolo pritom dostatok. Často počúvam, že je vrchol, ak niekoho zabijú pre dlhé vlasy. Súhlasím.
Dnes som si náhodou prečítal jeden bulvár a okrem tejto tragickej udalosti sa venovali aj nejakému napadnutiu nožom a tiež nejakému vrahovi, ktorý po tom, čo zavraždil mladé dievča, rozštvrtil ho na kúsky a rozhádzal jednotlivé časti tela po lúke. Brat tej dievčiny vraví, že ak vraha uvidí, zabije ho.
Čudujete sa mu? Slovo vražda zostalo slovom, floskulou. Kto nevidel zábery z Auschwitzu a Birkenau, natočené americkými vojakmi, kto nevidel, ako Daniel v bolestiach a plači krvácal, kto nevidel, ako človek sekerou porcuje svaly mladého dievčaťa, ten to nemôže pochopiť.
Vražda je naším denným chlebom, jeme ju na raňajky, zapíjame ňou chlieb s lekvárom a na večeru ju dusíme s mrkvou. Vraždou sa prikrývame, je okolo nás. Zvykli sme si.
Na námestí sa citovalo, rečnilo a rečnícky pýtalo. Počúval som pozorne. Mladá dievčina z hnutia Antifa sa pýtala, či musel zomrieť Daniel, aby si ľudia všimli neonacistov. Človek, lekár z Amnesty International, vravel, že najväčším náboženstvom je nenásilie. Citoval tak Budhu. Peter Konček nás nútil kričať, že sa máme radi.
Keby som mal dosť odvahy, skúsil by som sa predrať a niečo povedať. Otázka? Odkedy nás zaujímajú vraždy? Odkedy je vražda pre peniaze či vražda zo žiarlivosti menej absurdná ako vražda kvôli vlasom?
Kde bolo zhromaždenie, keď zomrel Braňo Slamka? Pani Balážová? A čo to malé dievča, ktoré zabil o pár rokov starší človek kameňom, údermi do hlavy? Na ktorom námestí sa konal protest?
Protestujeme proti násiliu? Mladý muž z Antifa nám tvrdil, že zbil skína a že ten skín Jakub Izner má dom dosť nízko, aby mu tam hodili molotovov koktail. Mikrofón mu zobrali až po chvíli.
Aj Rosa Parksová čelila smrti, čelila lynčovaniu a predsa zostala sedieť. A zmenila dejiny. Jedna žena. Vražda je absurdná vždy, rozumom ju neodôvodníte.
jost.blog.sme.sk
