Chicago 10. novembra (TASR) - Keď mala Fritzie Fritzshallová 12 rokov, bola spolu s členmi svojej rodiny deportovaná zo židovského geta v niekdajšom Československu do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brzezinka. Tento týždeň sa pripojila k ďalším šťastlivcom, ktorí unikli krutému mechanizmu holokaustu a zhromaždili sa v Chicagu, aby spolu odhalili železničný vozeň z éry nacizmu.
"Je to už mnoho rokov, ale stále cítim pach a hrôzu, ktoré boli v tom vagóne," uviedla Fritzshallová, ktorej starý otec namáhavú cestu neprežil. "A myslím, že ostatní, čo prežili, cítia to isté."
Pozostatky vozňa budú vystavené v novej budove Illinoiského múzea holokaustu, ktoré sprístupnia verejnosti v roku 2008. Múzeum spolu so vzdelávacím centrom na chicagskom predmestí bude na ploche takmer 6000 metrov štvorcových poskytovať svedectvo o holokauste, počas ktorého zahynulo viac ako šesť miliónov židov.
Spomienková slávnosť sa uskutočnila v stredu, na 67. výročie udalostí Krištáľovej noci z 9. novembra 1938, počas ktorej nacisti vraždili, lúpili, podpaľovali židovské synagógy, ničili cintoríny, školy a obchody.
"Keď som videla horiace synagógy a rozbité obchody, uvedomila som si, že je to pre mňa začiatok konca. Konca môjho života v Nemecku," rozpomína sa Berlínčanka Helga Franksová, ktorá mala vtedy 12 rokov.
V podobnom vozni, ako dnes odhalili v Chicagu, sa v roku 1942 viezol aj osemročný Samuel, ktorého päť súrodencov a obaja rodičia zakrátko zomreli vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
"Boli sme natlačení vo vagóne, hladní a smädní. A ja som mal hrozný strach," spomína si dnes už 70-ročný Samuel Harris. Do Chicaga prišiel ako sirota v roku 1947 a dnes je prezidentom Illinoiskej nadácie holokaustu.
2 rsc ed
