Pakistanské deti sa v divadle učia smiať

Sliepka Sadždžíba mlčí, kohútik si s veľkou gorilou Baggou na javisku šepká o zemetrasení. V hľadisku sedí 33 detí, ktoré majú za sebou rodinnú tragédiu - nedávne ázijské zemetrasenie. Väčšina z nich je na tom podobne ako Sadždžíba, hoci postavičky z detských seriálov mnohým vracajú úsmev a nádej.

"Bola som ako ty, ale potom som sa hrala s deťmi, začala som znova jesť a hovoriť. A je to lepšie," rozpráva rozvalená gorila. Sadždžíba prehovorí vôbec po prvý raz. "Znamená to, že keď pôjdem medzi deti, bude mi lepšie?" pýta sa. "Áno, áno, tak je to dobre," odpovedá gorila a nemotorne skáče dolu, čo rozosmeje deti.

Smeje sa aj Imtisáma Habíba Rahmánová z Balakotu v severozápadnej pohraničnej provincii. Pri zemetrasení 8. októbra tu zahynuli tisícky detí. Trinásťročná Imtisáma odvtedy takmer neprehovorila a ľuďom sa vyhýba.

Pri zemetrasení zahynuli jej matka aj otec, ale dievča nie je samo. Zostala jej malá sestrička a dvaja bratia. Kým sa pre nich nenájde nič lepšie, budú musieť všetci zostať v islamabadskom ženskom stredisku. Práve tu sa konajú divadelné predstavenia pre deti, ktoré pri zemetrasení zažili ťažký šok.

"Deti sem prichádzajú ohrozené. O príbuzných, ktorých videli zomrieť, hovoria bez akéhokoľvek náznaku citu. Až postupne im dochádza, čo sa stalo, a začnú sa za mŕtvych modliť," hovorí dobrovoľníčka Kuratulajn Rafiová.

Podľa odhadu Detského fondu OSN tvoria deti polovicu z 80-tisíc predpokladaných obetí zemetrasenia. Sedemnásťtisíc ich zomrelo priamo v školách, čo sa na ne zrútili. Mnohé z tých, ktoré prežili, sú ešte stále v šoku.

Vláda a agentúry sa snažia v postihnutých oblastiach čo najrýchlejšie sprevádzkovať školy, dať deťom možnosť byť s vrstovníkmi a vrátiť do ich života pôvodný režim.

Scenárista Nigar Nazar pozoruje tváre pri predstavení so zvieratami a nevychádza z údivu nad tvárnosťou detí. Napriek všetkému, čo majú za sebou, sa dokážu usmievať a ozýva sa dokonca aj smiech.

Zápletka spočíva v tom, že z televízie známa postavička Gogi v bodkovaných šatách si domov pozve gorilu, sliepku, kohúta, vranu, bábätko a myš. Vrana pustí gorilu z klietky a tá začne utešovať smutnú sliepočku. Podarí sa jej to, takže predstavenie sa končí zborovým: Prekonáme ťažkosti, aj keď sú veľké ako hora.

S postavami sa identifikujú aj také veľké deti, ako je trinásťročná Maria Amín Ahmad Mughalová. Pred očami sa jej vynára, ako sa vyslobodila z trosiek domu rodičov. Teraz, takmer po mesiaci, sa na svetlo dostáva aj jej duša.

O predstavení hovorí: "Páčilo sa mi. Naučilo nás, že také veci sa dejú a že by sme teraz mali zostať spolu a modliť sa." (čtk)