Jiří Stivín ako ho poznáme - s flautou a so šiltovkou. Študoval na Royal Academy of Music v Londýne a skladbu na AMU v Prahe. FOTO - ARCHÍV
Charizmatická legenda starej muziky a džezu JIŘÍ STIVÍN dokáže hrať na všetko, do čoho sa dá fúkať. Na všetky konce hudobných nástrojov, záchodovú rúrku nevynímajúc. Ide mu o hľadanie nových polôh a vzrušenie diváka, ktorý väčšinou netuší, že najlepšia cimbalovka Zlaté husle môže znieť ako sláčikový orchester alebo že cimbal je vlastne čembalo. Stivín bude so Zlatými husľami hrať v sobotu v Bratislave. Predtým hovoril so SME.
Ako ste sa dali dovedna so súborom Zlaté husle?
"Nápad sa vlastne zrodil na 55. výročí Lúčnice, o rok neskôr som si to vyskúšal s 55-členným orchestrom najlepších muzikantov Slovenska, združených práve v súbore Zlaté husle. A pretože koncert dopadol viac ako dobre, rozhodli sme sa pre ďalšiu spoluprácu."
V čom je výnimočný ten projekt?
"Nerešpektuje žánrové delenie a potvrdzuje, že hudba je len dobrá, alebo zlá. Okrem toho hráme po Slovensku v menších mestách, ako sú Michalovce, Dolný Kubín a Prešov, kde ľudia nemajú šancu vidieť podobné projekty."
Je pravda, že koncert bude improvizovaný?
"Bol by som rád. U mňa ide o určitý adrenalín. Je to dobrodružstvo nepoznaného. Páni mi ponúknu nejakú cimbalovku a ja sa jej musím chytiť. To ma najviac vzrušuje a teší."
Dá sa improvizovať na barokovú hudbu?
"Samozrejme, len to nedokáže každý muzikant, ktorý je vyštudovaný. Aj pri tomto sa však treba držať pravidla - ak nevieš, čo máš robiť, radšej neurob nič."
Prečo roky hrávate najmä na flautu?
"Našiel som flautu, začal som na nej hrať a zistil som, že ma to baví."
A prečo aj pri tom nosíte šiltovku?
"Zvykol som si na ňu, nosievam ju už 40 rokov a je mi v nej dobre."
Koľko takýchto čiapok máte doma?
"Vždy iba jednu. A pretože mi dlho nevydrží, pravidelne zháňam niekoho, kto mi ušije novú. Mávam s tým problém, pretože krajčíri potrebujú strih, ktorý ja nevlastním a starú čiapku neopúšťam, kým nemám novú."
Autor: Barbora Laucká
