Český fotograf dobýva svet, no nevie o tom

Snímky amatérskeho fotografa z moravského Kyjova oslnili porotu prestížneho festivalu vo francúzskom Arles. Miroslav Tichý mal výstavu v New Yorku, jeho prácu videli návštevníci bienále v Seville i zürišského Kunsthausu.

Tajomstvom zostáva zahalené, ako sa snímky Tichého na medzinárodnú scénu dostali. Sedemdesiatdeväťročný samouk Tichý celý život žije bokom. Pomocou vlastnoručne vyrobených aparátov urobil tisícky fotografií žien - snímal ich na kúpaliskách, v obchodoch i na uliciach.

Doma nikdy nevystavoval, jeho prácu začal v zahraničí prezentovať švajčiarsky umelec českého pôvodu Roman Buxbaum.

Ukradnuté fotografie?

V poslednom roku Tichého navštívilo niekoľko českých i zahraničných kurátorov, ktorým fotograf povedal, že mu Buxbaum snímky ukradol. Buxbaum tvrdí, že snímky od Tichého dostal.

"Počas návštevy uňho doma nám pán Tichý výslovne povedal, že mu Buxbaum fotografie ukradol," povedala profesorka dejín umenia na univerzite v Hamburgu Noemi Smoliková.

Tichého naposledy navštívila tento rok na jar, no už pred desiatimi rokmi bola v jeho domčeku spolu s Buxbaumom. "Tichý vtedy povedal: Čo mi to berieš?" spomína.

Tichý, celoživotný outsider a podľa niektorých i psychicky chorý človek, cestu fotografií do zahraničia odmietol vysvetliť. "Peniaze ma nazaujímajú," reagoval na otázky týkajúce sa prípadného zárobku z predaja svojich snímok.

Buxbaum sa narodil v roku 1956 v Kyjove, kde žil do roku 1968. Rodičia s ním emigrovali do Švajčiarska, začiatkom 80. rokov sa začal vracať do Československa, prišiel i za Tichým. Začiatkom 90. rokov sa najmenej 1200 Tichého fotografií ocitlo vo Švajčiarsku.

"Od roku 1981 som fotografie od Mirka dostával. Šliapal po nich, ležali na dvore, žrali ich myši. Hlavne v posledných rokoch o fotografie stratil úplne záujem a ničil ich. Často mi hovoril: Tak si ich zober. Rozdával ich i návštevníkom, veľkú časť predal susedke Jane, ktorá sa oňho roky stará," povedal Buxbaum.

I s Janou Hebnarovou sa Buxbaum pozná odmalička. Každú návštevu, ktorá za Tichým príde, Hebnarová sprevádza. Povedala, že jej Tichý v priebehu rokov venoval 2000 fotografií. Stovku ich dala Buxbaumovi, práve z nich vraj urobil prvú Tichého výstavu. Neskôr vraj kúpil Buxbaum od Hebnarovej ďalšie snímky. Tichého slová o tom, že mu fotografie ukradol, Buxbaum bagatelizuje. "Mal chronickú schizofréniu, osem rokov bol v liečebni, trpí rôznymi predstavami a je schopný vyhlásiť, že nič nikomu nikdy nedal," tvrdí s tým, že niekoľkokrát dal Tichému peniaze.

"Hneď ich minul na alkohol, človek mu nemôže nič dať, spil by sa na smrť," opakuje. Na správu Tichého peňazí vraj založil nadáciu Tichý oceán a plánuje založiť občianske združenie.

Umenie či voyeurizmus?

Tichý nedokončil pražskú Akadémiu výtvarných umení, najprv maľoval, fotografovať začal v druhej polovici 60. rokov. Kompenzoval tým samotu, v ktorej žil. Nikdy sa neoženil, nemal deti, až do jej smrti žil so svojou matkou.

Fotografoval objekty svojej túžby - obnažené ženské nohy či pozadia. Podľa niektorých teoretikov nemožno v jeho prípade hovoriť o umeleckej tvorbe, ale skôr o voyeirizme.

V Kyjove ho niekedy za jeho konanie odsudzovali, nikto veľmi neveril, že vo svojom aparáte má skutočne film. Jedni odborníci jeho dielo označujú za úžasný objav a originálne dielo, druhí hovoria o dokonale zvládnutej kurátorskej manipulácii.

K druhému názoru sa prikláňa i teoretik fotografie a pedagóg Vladimír Birgus. "Nie som si istý, či je prípad rozostretých nevyretušovaných snímok od Miroslava Tichého ten, pre ktorý sa bude meniť história českej fotografie," hovorí.

Fotografie Tichého sa však vo švajčiarskej galérii - v dome Romana Buxbauma - predávajú až za 10-tisíc eur, 390-tisíc korún. (čtk)