Z chlapca sa vraj stane muž vtedy, keď neskočí do kaluže, ale obíde ju. Ľubomír Gajdičiar z Turzovky sa drží zasa svojho: "Každý správny chlap by mal mať dobrý nôž."
Tento kysucký zberateľ si už v detstve bral príklad z deda. "Aj ja som chcel mať taký. Aby som si mohol zastrúhať ceruzku, vystrúhať drevenú píšťalku. Môj prvý nožík stál 10 korún a kúpil som si ho v domácich potrebách," spomína.
Záľuba v nožoch ho "chytila", keď chodil do piatej triedy základnej školy. Začal ich zbierať. Čestné miesto v zbierke patrí nožíku, ktorý zdedil práve po dedovi. Je už veľmi starý a opotrebovaný, ale pre neho má veľkú hodnotu. Starký bol ozajstný domáci majster, ktorý sa okrem iného venoval aj kovaniu.
V zbierke má Ľubomír v súčasnosti šesťdesiat exemplárov chladných zbraní. Ide o nožíky vreckové, otváracie, vyskakovacie, bojové nože, mačety, meče a bodáky.
Historicky najhodnotnejší je bodák z čias Rakúsko-Uhorska, ktorý používali vojaci v prvej svetovej vojne. Raritou je útočný nôž, vzor 85, z čias Československej armády. Originálov je len zopár.
A kde sa dá dostať k takémuto "ostrému" artiklu? Zberateľ z Turzovky navštevuje rôzne výstavy s takýmto zameraním. On sám si do zbierky kúpil iba dva nože, ostatné dostal ako darček, našiel ich na zbúraniskách, získal ich výmenou, alebo ich sám vyrobil.
Odpoveď na otázku, po akom exponáte túži, je jednoznačná. Ide o nezničiteľný nôž.
Hodnotu svojej zbierky nevie vyčísliť v peniazoch. "Je to pre mňa koníček, v tom je jej hodnota." Zaujímavé je, že v podstate všetky exempláre sú funkčné a kedykoľvek pripravené na použitie.
Pán Gajdičiar je, skrátka, chlap na správnom mieste. Pripravený, keby bolo treba, kedykoľvek vyraziť do boja.
Foto - autorka
