Haag 20. februára (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič dnes pred haagskym tribunálom zaznamenal "prvý bod", keď porota na jeho podnet zamietla jedného zo svedkov žaloby.
Odmietnutým svedkom je Kevin Curtis, hlavný spravodajský analytik prokuratúry Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Curtis sa venuje vojnovým zločinom v Kosove a pred súdom mal hovoriť o "miestach na zabíjanie", kde malo počas konfliktu v roku 1999 dochádzať k zabíjaniu tisícok kosovských Albáncov srbskými silami.
Miloševič argumentoval, že Curtisove informácie sú založené na neprípustných nepriamych svedeckých výpovediach osôb, ktoré o dotyčných udalostiach len počuli. Dodal, že informácie, ktoré chcel Curtis predniesť, boli obsiahnuté v úvodnej reči prokuratúry.
Exprezident pripomenul, že už vystúpila hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte a jej dvaja asistenti. "Pravdepodobne pôjdete až k prokurátorkinmu šoférovi alebo kaderníkovi," neodpustil si obžalovaný sarkastický komentár, ktorý predseda poroty Richard May prerušil slovami: "Pán Miloševič, sme s vami. Vylúčime to (svedectvo). Nie je dôvod sa k tomuto bodu vracať."
MILOŠEVIČ - KOSOVČANIA UTEKALI PRED BOMBARDOVANÍM
Zo zástupcov prokuratúry dnes pred tribunálom ako svedok vystúpil len Stephen Spargo, spravodajský analytik žaloby. Spargo načrtol plán, podľa ktorého mal Miloševič postupovať pri etnických čistkách namiereným proti kosovským Albáncom.
Spargo predložil viacero máp so zvýraznenými cestami, ktorými podľa neho srbské sily počas náletov NATO na jar 1999 z provincie deportovali asi 800.000 kosovských Albáncov do Macedónska, Albánska a Čiernej Hory.
Pri krížovom výsluchu sa Miloševič Sparga spýtal, či vie o tom, že v rovnakom čase z Kosova ušlo 100.000 Srbov. Spargo reagoval, že jeho úlohou nebolo dokumentovať presuny srbskej populácie.
Miloševič sa protiotázkou pokúsil podporiť svoj argument, že z Kosova utekali všetci pred bombardovaním NATO, a nie pred srbskými jednotkami. Ako dodal, vzhľadom na to, že v čase konfliktu Srbi tvorili len desať percent populácie Kosova, provinciu z pomerného hľadiska opustilo viac Srbov ako Albáncov. Podľa Miloševiča je "zákerné" označovať exodus ako nútenú deportáciu.
OBVINENÝ ODMIETOL VELITEĽSKÚ ZODPOVEDNOSŤ
Miloševič odmietol aj právo tribunálu odsúdiť ho na základe "veliteľskej zodpovednosti" za zločiny spáchané jeho podriadenými - a to aj v prípade, že zločiny nevykonali na jeho rozkazy.
"Čo sa týka miest činu, vašou povinnosťou je ozrejmiť - dokonca aj v ilegálnom procese tohto druhu -, že som bol prítomný na mieste zločinu a že som tie zločiny spáchal, alebo či k tým zločinom naozaj došlo," povedal. "Takže, budete musieť mať konkrétne dôkazy, že som páchateľom týchto zločinov nariadil, aby ich vykonali. V opačnom prípade, čo majú tieto miesta, kde boli ľudia zabíjaní, spoločné so žalobou proti mojej osobe?" dodal.
PRVÉ SVEDECTVO OBETE
Na záver dnešného pojednávania pred tribunál ako svedok obžaloby predstúpil Agim Zeqiri (49) - prvá z niekoľko desiatok obetí, ktoré chce prokuratúra predvolať.
Zeqiri, farmár z juhokosovskej dediny Celina, opísal, ako príslušníci juhoslovanskej armády a srbskej polície 25. marca 1999 - deň po spustení náletov NATO proti JZR - najprv obkľúčili, potom podpálili každý dom v obci so 7000 obyvateľmi, väčšinou moslimami.
Zeqiri dodal, že s časťou rodiny sa mu podarilo utiecť, pri násilnostiach však zahynulo 16 jeho príbuzných vo veku od pol druha do 62 rokov. Tímy ICTY po skončení kosovského konfliktu v Celine exhumovali 69 tiel.
Počas krížového výsluchu sa Zeqiri Miloševičovi demonštratívne obrátil chrbtom. Svedok - niekedy veľmi ostro - odmietol názor Miloševiča, že príslušníci vládnych síl len reagovali na streľbu bojovníkov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) z dediny. Zeqiri ubezpečil, že v Celine neboli žiadni bojovníci UCK ani žiadne zbrane.
