AKRO Nitra 2005

V nedeľu 30. októbra sa skončil dvojkolový seriál Majstrovstiev Slovenska v bezmotorovej akrobacii vetroňov, ktorý sa začal 2-4.9.2005 v Očovej - 2. ročník memoriálu Juraja Huliaka. Po malom odskoku do zahraničia na Majstrovstvá ČR v akrobacii sme sa tretíkrát zišli na záver sezóny v Nitre. Tohto roku už teda riadne neskoro, ale počasie organizátor vybavil dobre, až na dosť nepríjemný vietor cca 7- 9 m/s v sobotu. Škoda akurát kolízie termínov s popradskou GR.
Počas piatkových tréningov sme si mohli vyskúšať zatiaľ iba zapožičanú továrenskú DG 1000 S. Ušaté nástavce na koncoch krídel nevhodné pre lietanie hore kolesom sme okamžite demontovali, čo skrátilo rozpätie DéGéčka na ešte stále úctyhodných 18 metrov. Po troch preškoľovaco-tréningových letoch nastala dilema na čom absolvovať súťaž . V DG sa síce perfektne sedí, a točí súvraty skoro sama, na druhú stranu na krídelká je ešte horšia ako ASK21 a to, že sa vo vertikálach rozbieha viac ,ako je zdravé, sme si zo Zelom overili miernym prekročením maximálky 270 km/h po jednom zo zvratov. Zelo sa rozhodol pre DG hneď no mne museli pomôcť domáci, keď poslali Blaníka lietať svah. No čo, tohto roku tri súťaže lietané na troch typoch lietadiel. Piloti musia byť flexibilní.
Večer sme si ešte nakreslili niekoľko akrobatických figúr, ktoré sme ako tradične, ešte nikdy neleteli a Miloš Ramert nám z titulu poradcu a súťažiaceho zároveň z toho vyrobil dve tajné zostavy. Síce to komentoval hundraním o „zvrácenostech“ ale jeho obľúbené pink sem pink tam bolo dodržané, veď sa pozrite sami : nitra05 t1w.jpg a nitra05 t2w.jpg . Okrem toho sme strávili aj niekoľko hodín v zapálených diskusiách s domácimi, ktorí ako správni plachtári nevedeli, pochopiť pilota, ktorý keď už je vo vzduchu, nesnaží sa tam zostať niekoľko hodín a stoviek kilometrov.
V sobotu ráno sme sa chvíľu zdržali zháňaním kompetentných rozhodcov. Ale všetko sa vyriešilo a my sme sa pustili do boja. Hneď na troch frontoch – s čestvým a studeným juhovýchodným vetrom, s lietadlom, na ktoré si treba zvykať predsa len dlhšie ako tri lety a nakoniec so zostavami. Súťažné lety prebiehali v pohode až na občasné spestrenia, domáci Igor sa opätovne vo vertikálach odmietal otáčať do správneho smeru čo malo za následok niekoľko núl a aj najväčší favorit Miloš sa kopol a to že mal robiť tlačený hamptybump si uvedomil až keď mal v nožnom riadení kopnutú nohu a lietadlo uvedené do perfektného súvratu, ktorý však mal byť až nasledujúcim prvkom. Ako to celé dopadlo sa dozviete v tabuľke a ako to dopadlo večer, bude musieť dopísať Zelo. Ja som musel kvôli rodičovským povinnostiam domov.
PS - nemáte niekto jedného zbytočného Foxa na započanie na budúci rok ? :))

Autor: Bohuslav Medved -bear-


Slavo vystihol podstatu a je veľká škoda, že po dvojdňovom boji na oblohe nemohol zostať večer a a vychutnať si zaslúžené finále v bare. Tu sme podobne, ako v Moravskej Třebovej zahájili v kategórii Unlimited odlietaním pár kopnutých prvkov (v Arestiho katalógu je to rodina 1/2dl a taký kopnutý Rum, alebo Becher nie je pre ľahké žalúdky).
Vlado Foltín s Dominom Jančíkom a partiou Nitranov pripravili príjemné posedenie, počas ktorého vyhlásili výsledky. Po oboch kolách MSR v akrobacii sa suverénne na prvom mieste umiestnil Slavo Medvec a jeho skromné šomranie na slabé rozlietanie na DGčku určite nebude na mieste. Zároveň sa stal aj víťazom AKRO Nitra 2005. Na druhom mieste dolietal Miloš Ramert s GAC Benešov. Ako Miloš skonštatoval, za posledné roky pomáhal vychovávať novú generáciu akrobatov, ktorá mu teraz dýcha na chrbát. Za to mu ďakujeme a veríme, že budeme spolu na oblohe bojovať čím ďalej tým zúrivejšie. Tí, ktorí si pamätajú MSR v akrobacii z pred pár rokov, musia potvrdiť, že to je teda „iné kafe“. Už nie je víťazom pilot s najmenším počtom núl, ale ten, kto ustál najlepšie vertikálu, alebo mu pekne kmitol pád ... a to je dobre.

Andrej Zelem -zelo-