SME

CHRISTIAN MANDL: LIETANIE JE SEXY BIZNIS

mladý muž, ktorý si so svojim spoločníkom Alainom Skowronekom založili leteckú spoločnosť a za pár rokov z nej urobili úspešnú firmu prevádzkujúcu 15 Boeingov lietajúcich do celej Európy

Christian Mandl • Narodil sa v roku 1974 v Bruseli. V roku 1994 absolvoval štúdium na Institutes d´Etudes Politiques v Paríži so zameraním na politické vedy a v roku 1995 univerzitu Freie Universität Berlin s magisterským titulom. V rokoch 1994 až 98 pracoval na projektoch EÚ v Belgicku, Španielsku a strednej a východnej Európe. V roku 1999 založil spoločnosť Danube Consulting Bratislava, zameranej na prílev investorov a podporu podnikania na Slovensku. V roku 2001 založil so svojim spoločníkom Alainom Skowronekom nízkonákladovú leteckú spoločnosť SkyEurope Airlines so sídlom v Bratislave, ktorej je generálnym riaditeľom. Od júna 2005 je predsedom predstavenstva SkyEurope Holding AG. Christin Mandl je ženatý, jeho manželka je Slovenka a spolu majú mesačnú dcérku.

Christian Mandl je fenomén – mladý muž, ktorý si so svojim spoločníkom Alainom Skowronekom založili leteckú spoločnosť a za pár rokov z nej urobili úspešnú firmu prevádzkujúcu 15 Boeingov lietajúcich do celej Európy. Tradičné letecké spoločnosti začali študovať príčiny ich úspechu – je to marketing, mladícka dravosť, znalosť prostredia, odvaha riskovať? SkyEurope za štyri roky existencie už prepravila viac ako 2,5 milióna pasažierov. Základne má v troch stredoeurópskych štátoch a vykazuje trvalý rast. Aký človek stojí za úspechom SkyEurope?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Nie každý si pri počutí mena SkyEurope uvedomuje, že je to slovenská firma. Čo bolo na Bratislave také príťažlivé, že ste sa práve v nej rozhodli založiť leteckú spoločnosť?
Boli to tri hlavné príčiny: absencia pravidelnej leteckej dopravy, blízkosť Viedne a nízkonákladové prostredie. Po roku 1993, po rozdelení Československa tu neexistovala žiadna pravidelná letecká doprava, takže na trhu vznikla medzera. Potom tu bola blízkosť viedenského letiska: uvedomili sme si, že z Bratislavy by sa mohlo stať druhé viedenské letisko. A treťou príčinou bolo, že sme si uvedomovali trend nízkonákladovej leteckej dopravy a to, že zo Slovenska by sa mohla stať jej produkčná základňa.

Poznali ste Slovensko a Bratislavu aj predtým?
Áno, od roku 1997 som sa tu pohyboval pravidelne. Pracoval som na projekte pre EÚ a navštívil som celý región strednej a východnej Európy, od Poľska až po Bulharsko a náhodou som „objavil“ Slovensko v čase, keď sa väčšina investorov sústreďovala na Poľsko, Maďarsko alebo Českú republiku. Vtedy som navštívil Košice, Poprad, Žilinu, Bratislavu a bol som ohromený potenciálom tejto krajiny.

Bývali ste tu alebo ste na Slovensko dochádzali?
Na Slovensku som sa spoznal so svojou priateľkou a to ma motivovalo zostať tu. Lenže po čase predsa len otvoríte oči a zistíte, že služby, na ktoré ste si zvykli doma, vám tu chýbajú. Chýbala tu letecká spoločnosť, ktorá by vozila ľudí do celej Európy, tam, kam by sa práve potrebovali dostať. Keďže som oboje – Rakúšan aj Belgičan, vedel som, že v Belgicku už existujú nízkonakladoví dopravcovia a cítil som, že by to bol dobrý podnikateľský koncept aj na Slovensku.

Okolo vzniku SkyEurope je niekoľko legiend. Napríklad, že po skončení štúdií ste si chceli založiť pekárstvo, ale zistili ste, že by ste museli každé ráno skoro vstávať...
Tak to je naozaj iba legenda, ktorá vznikla z môjho výroku, že je jedno, či si založíte leteckú spoločnosť alebo pekáreň, vždy musíte investovať 24 hodín svojho času denne, aby ste to rozbehli. Pravda je však taká, že pred rozbehnutím SkyEurope som si v Bratislave otvoril podnik rýchleho stravovania, francúzsku palacinkáreň na Michalskej ulici. Bol to pre mňa spôsob, ako financovať začiatky SkyEurope. Trvalo niekoľko rokov, kým sme dali dohromady projekty a musel som platiť náklady za prenájom kancelárie, telefóny, internet a tiež sme najali pár konzultantov zo Slovenska, ktorí mali skúsenosti s leteckým priemyslom. Každý mesiac musíte platiť účty a táto malá reštaurácia, ktorá mala pomerne jednoduchý koncept – na to, aby ste urobili palacinky, potrebujete len pár surovín - mi umožnila platiť počiatočné náklady.

Vyštudovali ste politické vedy. Čo vám to dalo?
Narodil som sa v Bruseli, ale študoval som v Paríži. Vybral som si štúdium politických vied, pretože ma zaujímalo a stále zaujíma všetko, čo súvisí s európskymi záležitosťami. Bol to pre mňa spôsob, ako študovať veci súvisiace nielen s politikou, ale aj s históriou, právom a ekonomikou. Pôvodne som nemal v úmysle robiť biznis, viac som bol pripravený pracovať v diplomacii alebo v niečom podobnom. Dosť rýchlo som však prišiel na to, že osobitne v západnej Európe vás vo verejných veciach nebudú brať vážne, ak ste príliš mladý. Bol som dychtivý pohnúť sa vpred, zobrať na seba zodpovednosť a cítil som, že stredná Európa je región, kde sa ako mladý človek môžete presadiť skôr. Bol to neprebádaný priestor a to bola výzva.

Aká hlavná marketingová myšlienka stála za nápadom založiť nízkonákladovú leteckú spoločnosť? Viselo to vo vzduchu? Bola v tom intuícia, skúsenosti, prehľad o trendoch a trhu?
Bolo to veľmi racionálne rozhodnutie. V roku 1999, keď som začal pracovať na projekte, to vyzeralo takto: bola tu krajina, v ktorej kúpna sila ľudí bola relatívne nízka a letecká doprava bola rezervovaná len pre biznis elitu. Väčšina ľudí cestovala autobusom alebo vlakom. Museli sme ponúknuť nízke ceny - to bol jediný spôsob, ako stimulovať trh a demokratizovať leteckú dopravu. Ak máte nízke ceny, logicky musíte mať nízke náklady. A ak chcete konkurovať viedenskému letisku, pretože dovtedy slovenskí pasažieri cestovali z Viedne, musíte ponúknuť niečo odlišné ako Viedeň, nemôžete reprodukovať v Bratislave to, čo už ponúka Viedeň. Koncept nízkonákladových aerolínií v Bratislave bol pre mňa extrémne racionálny: a) musíte ponúknuť niečo iné ako Viedeň, b) musíte ponúknuť produkt kompatibilný s disponibilným príjmom slovenskej populácie.

Christian Mandl a Alain Skowronek Zakladatelia SkyEurope pri prvom inauguračnom lete do Košíc.

Spoluzakladateľom SkyEurope je váš partner Alain Skowronek. Ako ste sa dostali k spolupráci s ním?
Niekedy v roku 1998 som kráčal po uliciach starej Bratislavy, náhodou som vošiel do novinového stánku a kúpil si časopis Business Week. Našiel som v ňom článok o mladom európskom manažérovi, ktorý rozbehol už dve nízkonákladové letecké spoločnosti v Belgicku. Týmto manažérom bol môj súčasný partner Alain Skowronek. Vzhľadom na to, že v tom čase som nemal žiadne skúsenosti s leteckými spoločnosťami, bolo veľmi dôležité spojiť sa s niekým, kto by dodal projektu dôveryhodnosť. Kontaktoval som ho telefonicky, stretli sme sa v Bruseli a vysvetlil som mu svoju bláznivú myšlienku založiť v strednej a východnej Európe nízkonákladovú leteckú spoločnosť. Trvalo niekoľko mesiacov, kým som ho presvedčil, že to bude úspešne fungovať. Pomohol mi s realizačnou štúdiou a nakoniec, keď bola hotová, získal o projekte také presvedčenie, že sa rozhodol opustiť svoju spoločnosť, pripojil sa ku mne a spolu sme založili SkyEurope. V podnikaní je veľmi dôležité nájsť si správneho partnera - a je to aj veľmi ťažké, nájsť človeka s komplementárnymi vlastnosťami. Na začiatku bol príspevok každého z nás veľmi jednoduchý - Alain priniesol skúsenosti z nízkonákladových aerolínií a ja som prinášal skúsenosti s lokálnym prostredím strednej a východnej Európy.

SkyEurope Airlines vznikli krátko pred teroristickým útokom na newyorské dvojičky. Imidž leteckej dopravy vtedy naozaj dosť silne utrpel. Ako ovplyvnil tento dátum štart vašej spoločnosti?
SkyEurope bola zapísaná do obchodného registra 6. septembra 2001, len päť dní pred útokom. Veľa ľudí by v tom čase z projektu vycúvalo, zvlášť pri zavádzaní aerolínií v krajine, ktorá mala málo zahraničných investícií a nebola členom EÚ. Financovanie bola najťažšia časť celého projektu. Prirovnal by som to k výrobe filmu: správny scenár je váš biznis plán. Potom potrebujete správny casting - nájsť dobrý manažment. V tomto prípade to bol môj partner Alain Skowronek, ktorý dodal projektu vierohodnosť vďaka svojim 10-ročným skúsenostiam s leteckými spo- ločnosťami. Je tu však tretia časť - ak chcete vytvoriť film, okrem scenára a castingu potrebujete aj producenta, ktorý vloží peniaze. Je veľa ľudí s dobrým nápadom na film, ale nikdy nezoženú peniaze. Rovnako je to aj v biznise. Financovanie bolo tou najväčšou výzvou, najmä ak si uvedomujete, že ste dva- ja mladí ľudia s papierovým biznis plánom a väčšina bánk nám povedala… Skrátka, naozaj sme museli bojovať veľmi tvrdo a nakoniec sa nám podarilo získať financovanie od inštitúcií ako EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj), fondy ABN Amro, Európskeho investičného fondu a nedávno aj Bank Austria Creditanstalt. Zavážilo aj to, že sme sľubovali menej, ale vo výsledku sme dosiahli omnoho viac. Je veľmi dôležité budovať si vzťah, v ktorom ľudia vedia, že čo im sľúbite, to sa naozaj uskutoční. Teraz sme celý proces úspešne zavŕšili tým, že sme vstúpili na viedenský a varšavský burzový trh.
Ešte by som sa vrátil k 11. septembru. Paradoxne mal na rozbeh našej spoločnosti aj pozitívny vplyv: mnoho lízingových firiem prepadlo panike a rýchlo sa chceli zbaviť lietadiel. Nám to prinieslo nečakanú možnosť prenajímať lietadlá za veľmi výhodnú cenu, čo sme aj urobili.

Aký je váš vzťah k lietaniu?
Je to sexy biznis. Myslím to, samozrejme, obrazne. Je v ňom niečo veľmi príťažlivé a zaujímavé, čo ma motivuje, bez toho by som do toho nešiel. Podľa mňa je dôležité, že ak do niečoho investujete veľa času a energie, treba to robiť s vedomím, že to má zmysel. Musí to byť dobrý biznis, ale tiež je pekné zobudiť sa ráno s tým, že robíte niečo, čo má zmysel, čo ľudia potrebujú. Nízkonákladové aerolínie pomáhajú ľudom cestovať za prácou, stretávať sa a verím, že takýmto spôsobom prispievame k vytváraniu mostov medzi Západom a Východom. Prvou trasou SkyEurope bola linka medzi Bratislavou a Košicami, ktorú sme otvorili vo februári 2002. Pre regionálnu súdržnosť bolo veľmi dôležité mať takéto spojenie. Prepojili sme dve najdôležitejšie mestá v tejto krajine. Dnes medzi nimi lietame trikrát denne so 133 miestnym Boeingom.
Lietanie ma fascinuje – keď si sadnem do lietadla v Bratislave, za dve hodiny som v Paríži, kde je všetko úplne inak – iné počasie, iní ľudia, iná gastronómia... je to nádherný pocit. Ak ste však chceli vedieť, či som v detstve chcel byť pilotom, tak to určite nie. Letecká spoločnosť je veľmi náročná oblasť podnikania, nedá sa to robiť len tak pre zábavu.

Aké osobné vlastnosti vám najviac pomohli pri rozbehu vašej spoločnosti?
Môžem o sebe povedať, že som perfekcionista, čo je prednosť, ale aj nedostatok. Väčšina ľudí to však vníma ako nedostatok, pretože ako perfekcionista vyžadujem veľa nielen od seba, ale aj od ľudí, ktorí so mnou pracujú. Okrem toho, veľmi nerád opúšťam nedokončené veci. Projekt SkyEurope bol veľmi ťažký a možno aj vďaka tejto tvrdohlavosti sme ho dokončili. Keď vidím zatvorené dvere, snažím sa nájsť inú cestu ako dosiahnúť svoj cieľ.

Čo všetko ste museli obetovať svojmu cieľu? Aký štýl života má človek, ktorý velí flotile lietadiel?
Vždy máte riziko a až potom odmenu - nemôžete mať odmenu bez rizika. Našu prácu by som prirovnal k televíznej stanici, ktorá beží naživo 24 hodín denne. Nemôžeme niečo vystrihnúť a nakrútiť to odznova. Neexistuje tu žiadna rutina, ak sa niečo vyskytne, musíme to riešiť okamžite. Je to veľmi vzrušujúce, vyzývajúce a spotrebuje to dosť energie. Je to neustály boj o rast, zlepšenie vecí, dobytie nových trhov. Nie je to odvetvie, kde si môžete sadnúť a relaxovať. Vždy musíte pokračovať v boji, nie na sto, ale dvesto percent. Z toho vyplýva aj istá strata osobného života. Ak sa vám práca stane koníčkom, absorbuje vám voľný čas, od rána do večera, víkendy nevynímajúc. Okrem toho, ako generálny riaditeľ aerolínií nesiem vysokú zodpovednosť. Denne máme vo vzduchu lietadlá a musím byť zastihnuteľný svojimi ľuďmi v každom okamihu. Mobil vypínam iba v lietadle alebo kine.

Kedy ste mali naposledy dovolenku?
(dlhé premýšľanie) Naozajstnú dovolenku som mal minulý rok. V lete sme boli s manželkou týždeň v Portugalsku. Okrem toho som si vybral pár dní na Vianoce.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: S-MAGAZÍN / TEXT: DUŠAN TARAGEL A NATAŠA KOŠÚTOVÁ FOTO: TÁŇA HOJČOVÁ A SKY EUROPE

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  4. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  5. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  6. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  7. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  8. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 111
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 880
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 5 817
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 378
  5. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 3 956
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 588
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 209
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 861
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Na snímke účastníci 14. ročníka podujatia Dúhový Pride.

Obžaloba bola podaná 17. apríla.


TASR
Ilustračné foto

Išlo o plytké zemetrasenie.


TASR
Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Čína bola zmluvnou stranou jadrovej dohody z roku 2015, ktorá obmedzila jadrový program Teheránu.


SITA
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Najväčším ohrozením pre Poľsko by bol rozpad jednoty Západu.


TASR 2

Sportnet

Útočník Komety Brno Kristián Pospíšil.

Slovák cíti krivdu po faule od Lukáša Sedláka z Pardubíc.


Dominik Hašek.

Vyhrážky ruského exprezidenta a expremiéra smerom k Haškovi odsúdil aj premiér Fiala.


TASR
Peter Frühauf.

Spolupráca fungovala skvelo po celé dva roky, povedal hlavný tréner.


TASR
Kaspars Daugavinš v drese Lotyšska na MS v hokeji 2024.

Skúsený útočník zvažuje, či by Lotyšsko nemalo olympijský turnaj bojkotovať v prípade účasti Ruska.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu