Berlín 3. novembra (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda dnes uviedol, že nevidí veľkú nádej na rýchle vyriešenie sporov okolo strednodobého finančného výhľadu Európskej únie.
"Nie som veľmi optimistický, pretože si spomínam, ako blízko sme boli naposledy za luxemburského predsedníctva," povedal Dzurinda pre nemeckú tlačovú agentúru DPA počas návštevy Berlína. Nádej na dosiahnutie dohody na decembrovom summite je podľa neho len 50-percentná.
Rokovania o rozpočte EÚ na obdobie rokov 2007-13 stroskotali na júnovom summite v Bruseli najmä na spore medzi Francúzskom a Britániou. Paríž odmieta zníženie poľnohospodárskych dotácií, čím Londýn podmieňuje vzdanie sa svojej zľavy z príspevkov.
"Je to otázka politickej vôle," povedal Dzurinda s tým, že tlaku sú teraz vystavené veľké krajiny - Francúzsko, Nemecko, Británia, Taliansko a Španielsko. "My sme pripravení na dohodu," konštatoval slovenský premiér. Výzvam na dosiahnutie kompromisu bude podľa neho zrejme čeliť Rakúsko, ktoré preberie predsedníctvo EÚ od 1. januára.
"Viac-menej bude posledná šanca za rakúskeho predsedníctva, bol by som však oveľa radšej, ak by sme to dokázali urobiť do konca roka," uviedol Dzurinda, podľa ktorého je konečným termínom na dohodu neformálny summit v októbri 2006 za fínskeho predsedníctva.
V súvislosti s návrhom ústavy EÚ, ktorý Slovensko spolu s radom ďalších členských krajín schválilo, zastavili ho však neúspešné referendá vo Francúzsku a Holandsku, vyzval Dzurinda na trpezlivosť.
"Je jasné, že teraz potrebujeme prestávku, čas na reflexiu a najmä jasné vyjadrenie z Holandska a Francúzska," uviedol. Najlepšie je jednoducho počkať, pokým euroústavu prijme všetkých 25 krajín únie. Na otázku, či je ochotný čakať desať rokov, Dzurinda reagoval: "Som maratónsky bežec, takže som dosť trpezlivý."
Dzurinda okrem toho dôrazne obhajoval slovenskú rovnú daňovú sadzbu, ktorú opakovane kritizoval kancelár Gerhard Schröder. "V tejto oblasti je mnoho nedorozumení. Faktom je, že rovná daň funguje a funguje veľmi dobre," vyhlásil.
Poukázal tiež na to, daňové sadzby pre podniky v Nemeckú sú oveľa vyššie než na Slovensku, avšak vzhľadom na medzery predstavujú čisté príjmy z nich v Nemecku 1,3 percenta HDP, zatiaľ čo na Slovensku 2,5 percenta.
Dzurinda odmietol ako "optický klam" tvrdenia v Nemecku o tom, že rovné dane sú nespravodlivé a len darom pre bohatých. Zdôraznil, že pomáhajú slovenskému hospodárstvu rásť. "Čím rýchlejšie sa veci zlepšujú na Slovensku, tým skôr nebude Nemecku musieť platiť za Slovensko ako čistý prispievateľ (do rozpočtu EÚ)," dodal Dzurinda.