Štrnásta sa narodila Simonka. Mama by už variť pre štyroch nevedela

Anna Piljarová porodila štrnásť detí. Prvý prišiel na svet Milan, po ňom Erika, Katarína, Zuzka, Lucka, Anka, Peťko, Paľko, Janko, Patrik, Paťa, Nikolka a Simonka. Z toho trikrát mala dvojičky, jedno z dvojčiat zomrelo osem mesiacov po narodení.

Do bytu na Mazorníku v Brezne sa presťahovali len prednedávnom. S kúpou im pomohol syn Milan. Zobral si 400-tisíc korún pôžičky, na čo je Anna nesmierne pyšná a vôbec sa tým netají: "Ukážte mi brata, ktorý by sa takto postaral o mladších súrodencov?!"

Novú domácnosť tri plus jedna sa chystajú na jar trochu vylepšiť. V dvoch izbách, zvlášť pre chlapcov a pre dievčatá, sú základným nábytkom rozťahovacie lôžka. Nič iné sa tam ani nezmestí: "Ak mám povedať pravdu, po niečom extra ani netúžim. Najpodstatnejšie pre nás je, aby sme dali deťom vzdelanie."

Traja chodia na strednú školu, jedna dcéra robí čašníčku vo Švajčiarsku, druhá si zarába na cestu do Anglicka, najstarší syn pracuje ako stavbár, ďalšia dcéra predáva v obchode. "Chcela ísť na vysokú školu, no žiaľ, to by sme už neutiahli," dodáva Anna a skladá zo sporáka desaťlitrový hrniec ryže.

Svoju rodinu však považuje za najšťastnejších ľudí na sídlisku a v širokom okolí. "Konečne máme strechu nad hlavou, spod ktorej nás už nikto nevysánkuje. To, čím sme prešli, nám úplne stačilo," začína rozprávanie o ich životných peripetiách Anna.

Dvadsať rokov žili v činžiaku, kým ho nekúpil súkromník. Bol by ich tam nechal, no s podmienkou, že zložia 750-tisíc korún. Za byt, ktorý kvôli neplatičom odpojili od kúrenia a on ho zobral aj s dlhmi. "Ak sme nechceli pomrznúť, museli sme si nechať urobiť elektrické kúrenie. Samozrejme, za svoje."

Podnikateľ potom znížil sumu na pol milióna, ale s termínom splátky do 7 dní. Piljarovci nemali šancu. "Práve v tom období prepustili muža z práce. Pred dvomi rokmi sme sa dokonca dostali do takých problémov, že sme museli rozdeliť rodinu na dve skupiny. Každá spávala inde. Nepýtajte sa, čo to bol za pocit!"

Hlava rodiny pracuje pre firmu, ktorá má často problémy s vyplácaním miezd. Sú situácie, že si sumu aspoň na inkaso musia doslova vyprosiť. Pritom výdavky pribúdajú. Tretiačka na obchodnej potrebovala napríklad dve knihy angličtiny za deväť stoviek. Má ich, no všetci musia aj jesť a obliekať sa.

"Kým boli deti menšie, jedno po druhom dedilo. Dnes, najmä na chalanoch, všetko doslova horí. Len za dioptrické okuliare so špeciálnymi sklami, ktoré predpísal lekár trom deťom, sme doplácali 3500 korún."

A tak hoci bývajú Piljarovci na Mazorníku krátko, okolie ich už registruje. Vraj, to sú tí, čo majú v kuse plný balkón bielizne. No a? Kým boli deti maličké, pani Anna bežne prala aj 80 plienok denne!

Bolo totiž aj tak, že v jednom roku rodila dvakrát. Raňajší nákup tvorí 15 rožkov, peceň chleba, saláma na desiaty a celé maslo. "Keby som mala navariť pre štyroch, asi by som ani nevedela, ako začať. Všetko mám nacvičené vo veľkom."

I tak Annu mrzí jedno: "Človek platí deťom školy, aby mali predpoklady uchytiť sa, a nakoniec ostanú nepoužiteľné. Ak sa chcú postaviť na vlastné, musia ísť robiť za hranice!"

A bolo by lepšie, keby pár korún domov priniesla aj ona. Naposledy opatrovala starých ľudí v zariadení pri tunajšej fare, prepustili ju pre nedostatok financií. "Teraz sa chodím každý týždeň hlásiť na pracák. Dostanem pečiatku a pár dobrých rád, ako hľadať zamestnanie."