Londýn 3. novembra (TASR) - Čínskym astronómom sa podarilo získať dôkazy, podľa ktorých je gigantickým objektom uprostred našej galaxie supermasívna čierna diera. Svoj objav publikujú v odbornom časopise Nature.
Čď-čchiang Šen a jeho kolegovia zo Šanghajského astronomického observatória zachytili rádiové vlny emitované tesne za hranicou záhadného objektu, známeho ako Sagittarius A (Sgr A). Vlny zachytili pomocou systému desiatich teleskopov, rozmiestnených po celom území USA. Ako píšu vo svojom príspevku, objav "poskytuje jasný dôkaz, že Sgr A je supermasívnou čiernou dierou".
Nebeské objekty, ktoré do seba nasávajú všetko zo svojho okolia, vrátane svetla, patria medzi najzáhadnejšie telesá vo vesmíre. Vznikajú pri zrútení zomierajúcej hviezdy do seba, keď hviezda skolabuje pod vlastnou gravitáciou. Keďže čierne diery dokážu do seba pohltiť celé hviezdy a iné časti galaktických systémov, označujú sa niekedy aj ako konečné víťazstvo nad gravitáciou.
Vedci mali dlho podozrenie, že v jadre našej Galaxie je čierna diera, pričom jej hmotu odhadujú na štvormiliónnásobok hmoty nášho Slnka. Podľa najnovších pozorovaní čínski astronómovia predpokladajú, že veľkosť objektu je ekvivalentná približne polomeru obežnej dráhy Zeme okolo Slnka.
"Tieto pozorovania sú významným dôkazom, že Sgr A je skutočne čiernou dierou, a umožňujú nám nazrieť na správanie sa hmoty, ktorá do nej prúdi," hovorí Christopher Reynolds z americkej University of Maryland v komentári k článku.
Podľa jeho slov je najnovší objav čínskych astronómov ďalším krokom k zachyteniu obrazu tieňa okolo okraja čiernej diery, čo by mohlo byť klasickým testom Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Teória predpokladá, že masívne telesá ako planéty, hviezdy či čierne diery svojou rotáciou zakrivujú vo svojom okolí čas a priestor.
Čína chce v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov vyslať do vesmíru troch kozmonautov, informujú dnes štátne médiá.
Minulý mesiac Čína úspešne uskutočnila druhý let do vesmíru s ľudskou posádkou, keď na obežnú dráhu vyslala na päť dní dvoch kozmonautov na palube lode Šen-čou VI. Teraz Peking pracuje na sérii nových vesmírnych plavidiel až po Šen-čou X, píšu dva pekinské denníky.
Šen-čou VII vynesie na orbitu troch kozmonautov a bude vypustená v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, píše Beijing Morning Post. No Šen-čou VIII a IX vynesú len prístroje pre plánovanú vesmírnu stanicu, ktorej inštaláciu na obežnej dráhe má Čína tiež vo svojom vesmírnom programe, dodáva denník s odvolaním sa na dizajnéra rakety Liou Ču-šenga.
Šen-čou X vynesie do vesmíru ľudí, ktorí budú pracovať na vesmírnej stanici, dodal Liou, časový harmonogram tohto plánu však neuviedol. Akonáhle však bude projekt vesmírnej stanice spustený, lode Šen-čou VIII, VI a X môžu byť vypustené v časovom rozostupe jedného mesiaca.
Séria rýchlych štartov za sebou bude potrebná na to, aby sa mohli pospájať jednotlivé súčasti a projekt mohol plynule pokračovať, vysvetlil Liou.
Čína tiež pracuje na vývoji rakety, ktorá bude schopná vyniesť do vesmíru 25-tonový náklad, píše Beijing News. Súčasný hmotnostný limit je osem ton. Takáto raketa však nebude k dispozícii skôr než o 6,5 roka. Ďalším cieľom Pekingu je vyslať človeka na Mesiac.
Čína vyslala svojho prvého človeka do vesmíru 15. októbra 2003 na palube lode Šen-čou V, čím sa stala treťou vesmírnou veľmocou na svete. Bývalý Sovietsky zväz a USA po prvý raz vyslali človeka na obežnú dráhu v roku 1961.
Financovanie ambiciózneho čínskeho programu vesmírnych letov je len zlomkom v porovnaní s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA). Podľa čínskych štátnych médií bude stáť vývoj celého programu Šen-čou okolo 2,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo rozpočet NASA len pre rok 2005 predstavuje 16 miliárd dolárov.