Verona a šarišská polka. FOTO - ARCHÍV |
Verona Gogálova sa tento rok vydávala za svojho kolegu z Lúčnice Michala Dudáša skoro 30-krát. Druhá časť tohtoročného umeleckého programu totiž patrila obnovenej premiére tanca Svadba spod Poľany, kde bola nevestou.
V Lúčnici patrí k "služobne" skoro najstarším. K Nosáľovi prišla ako 14-ročná, ale tancuje už od piatich rokov. Vie, že v špičkovom súbore to nie je len o potlesku, ale aj o drile.
"Tvrdosť musí byť," vraví záhadne Verona. "Kedysi to bolo horšie," odpovedá na narážku o šikanovaní nováčikov skúsenejšími členmi. Podľa nej sa dnes tí skúsenejší snažia menej skúseným "v dobrom poradiť". "Hierarchia by však mala zostať. Na nej bola Lúčnica založená. Niečo na nej je," myslí si.
Prakticky od marca do novembra s letnou prestávkou trávia lúčničiari väčšinu svojich víkendov na zájazdoch po Slovensku. V autobuse si po ceste spievajú, vraj väčšinou ľudovky.
Verona nemá pocit, že by tanečnice z Lúčnice "každý chcel" a že by po predstaveniach na ne pri zadnom vchode kulturákov čakali miestni fešáci. Ale nikto sa ani po predstavení neprišiel sťažovať.
Tanec je pre ňu hobby, umeniu sa nechce venovať profesionálne. Študuje molekulárnu biológiu na prírodovedeckej fakulte, aby raz mohla skúmať DNA. A vydávať sa v kroji, ako sa to zvykne v Nórsku či v Škótsku, by nechcela. "Hoci čepčenie po polnoci aj s ľudovými pesničkami určite bude," priznáva.
Jej priateľ Viliam Gruska má tiež blízko k folklóru. Tancoval v Lúčnici štyri roky, predtým prakticky odmalička v detskom súbore, momentálne pracuje v umeleckej agentúre Feeling, ktorá ma na starosti manažment Lúčnice. ZUZANA ULIČIANSKA