Mys Canaveral 31. októbra (TASR) - Raketa Atlas 5, pripravená na vynesenie vesmírnej sondy určenej na misiu k planéte Pluto, bola mierne poškodená, keď sa americkým štátom Florida prehnal ničivý hurikán Wilma. Podľa vyjadrenia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) je však sonda napriek tomu schopná štartu a bude vypustená podľa plánu.
Nosná raketa, vysoká 61 metrov, bola pred úderom hurikánu uschovaná v hangári vojenského letectva na floridskom Myse Canaveral. Avšak vetry s rýchlosťou 122 km/h, ktoré so sebou Wilma priniesla, mierne poškodili raketu i pozemný podporný systém. Dôvodom bolo zlyhanie rolovacích dverí na hangári, ktoré sú inak vyrobené zo špeciálneho materiálu schopného vydržať nárazy vetra s rýchlosťou 233 km/h.
Poškodenie potvrdila hovorkyňa firmy Lockheed Martin Corp., ktorá sondu vyrobila. Dodala však, že by to nemalo byť dôvodom na odklad štartu sondy. Rozsah poškodenia preskúmali inšpekčné tímy.
Vesmírna sonda New Horizons, ktorá má odštartovať na desaťročnú púť k najvzdialenejšej planéte slnečnej sústavy 11. januára 2006, zostala počas úderu Wilmy nepoškodená, keďže zostala uschovaná vo svojom prepravnom kontajneri.
Energiu bude sonde počas dlhej cesty k Plutu zabezpečovať plutóniový pohon. Dôvodom potreby rádioaktívneho pohonu je fakt, že Pluto je od Slnka 50-krát ďalej než Zem, takže využitie slnečnej energie v tomto prípade nie je možné.
Sonda New Horizons by mala byť prepravená zo svojho súčasného stanovišťa na štartovaciu rampu Atlas 5 v decembri. NASA musí sondu vypustiť do 14. februára 2006, aby vo februári alebo v marci 2007 mohla preletieť okolo Jupitera. Gravitačnú silu obrej planéty využije na vymrštenie smerom k Plutu a jeho mesiacu Charon, kam by mala doraziť v júli 2015.
New Horizons je vybavená siedmimi vedeckými prístrojmi, vrátane troch kamier, ktoré jej umožnia po prvý raz zhotoviť zblízka snímky tohto pre nás dosiaľ neznámeho planetárneho telesa. Pluto nie je ani planétou zemského typu, ako Merkúr, Venuša, Zem či Mars, a nie je to ani plynný obor ako Jupiter, Saturn, Neptún a Urán.
Pluto i Charon sú objektmi Kuiperovho pása (tzv. KBO), čo je gigantický zhluk nespočetných svetov existujúcich vo večnej tme a mraze, ďaleko na okraji slnečnej sústavy. Objekty KBO nikdy neboli vystavené vyšším teplotám a úrovni žiarenia ako planéty vnútornej zóny slnečnej sústavy. Sú preto predmetom záujmu vedcov, pátrajúcich po informáciách o pôvodných podmienkach, v akých sa utvárala naša slnečná sústava.
