Divadlo je jej elixírom života. Aj keď kvôli nemu musela fajčiť i piť

Na pohovke tróni obrovský plyšový maco, na stenách visia diplomy. Sú to trofeje z divadelných súťaží. Len tá najvzácnejšia, Cena Jozefa Kronera za celoživotné dielo, leží starostlivo uložená v tubuse.

Klára Roštárová z Brezna, jedna z najznámejších ochotníckych herečiek na Slovensku, hľadiac na tie ceny hovorí: "Čo mi dalo divadlo? Divadlo je pre mňa elixírom života. Dalo mi všetko!"

Už v škole hrávala anjelika, no k riadnemu kumštu pričuchla až v Tisovci. Robil tam mamin brat, lekár, ktorý mal k divadlu blízko. V Tisovci bol vtedy bohatý kultúrny život, mali tam divadelný súbor Daxner.

"A tak som intenzívne začala žiť s divadlom od roku 1952," spomína pani Klára. Odvtedy stvárnila množstvo postáv, odohrala stovky vystúpení. Na jednu spomína obzvlášť rada.

Režisér Ľubo Majera z Báčskeho Petrovca, slovenskej enklávy vo vtedajšej Juhoslávii, naštudoval Tajovského. Spojil dve jeho veci - Matku a Hriech. "Mne zveril postavu Matky. Hralo sa ako v aréne, diváci sedeli dokola, hudbu robil Jaro Filip."

Bol to úspech. Vyhrali okresnú súťaž, postúpili na krajskú, odtiaľ na Scénickú žatvu. V Jiráskovom Hronově mali až tri vystúpenia. "Hra mala nakoniec do 150 repríz a cestovali sme s ňou i do Nórska a Dánska!"

Pani Kláru môžeme poznať aj z filmov. Napríklad v Rivers of Babylon si zahrala kotolníkovu ženu: "Musela som tam fajčiť a ja som predtým nikdy cigaretu v ústach nemala. Skoro som sa zadusila!"

Oveľa radšej si spomína na nakrúcanie s Bolkom Polívkom v Úteku do Budína: "Bolek bol veľmi milý. Vítal ma vždy: Dobrý den, tak jak se máme?" Nakrúcalo sa to v Poprade v roku 2000.

"Hrala som tam starú babu, musela som niesť obrovskú nošu raždia. Aj ma pod ňou vyvalilo na zem. Potom som sa dobre po sebe poobzerala, našla som si dva kliešte. Doma mi to nedalo pokoj a našla som ďalšieho. Mala som to už zapálené, dostala som lymskú boreliózu. Ešte stále som chorá."

A ešte odniekadiaľ môžeme pani Kláru poznať - z televíznych reklám. V najznámejšej vystupuje ako stará mama za bubnom. Rada však spomínala na nakrúcanie na Barrandove.

"Tri dni sa to nakrúcalo. Štrikovala som - akože pre vnuka, ktorý má ísť do basy - a mala som opakovať text. Vždy v inej variácii. Napríklad: Kluku, vem si tu čepici a šálu, ve věznici je zima, nastydneš! Opakovala som to do omrzenia, stále to nebolo ono, spytovali sa ma, či by som si nedala niečo na pitie. Priniesli mi whisky. Celé deci! Najprv som namietala, že toľko nevypijem, no už bolo okolo druhej ráno, zima, hlásila sa únava. Tak som vypila. A vtedy som pri štrikovaní povedala: Tak si tu šálu vem, nebo si ji vemu já! Ozval sa hurónsky rev, krik: Ježíši, ta je geniální! A už to bolo nakrútené."

To je celá pani Klára. Spoločenská, veselá, čiperná. Žije naplno. Užíva si. Veď sa nikdy nevydala. Keď sa rozišla so sedemročnou láskou, na svadbu viac nepomyslela.

Dlhé roky hrala aktívne volejbal (lebo ako hovorí: Aj to je hra!) a kým bola zamestnaná, vždy si za rok našetrila toľko, aby mohla cestovať. Do Egypta, Talianska, a trebárs aj na olympiádu do Ríma.

A kto by čakal, že aspoň dnes chodí okrem herectva doma, bol by na veľkom omyle. Doteraz si privyrába ako dílerka pre kozmetickú firmu a je vášnivou záhradkárkou - pestuje jahody, maliny, kanadské čučoriedky. V piatok pritom oslávila 83 rokov!

Autor: RADOMÍR VRBOVSKÝ