Békešská Čaba 30. októbra (TASR) - Záujem o slovenský jazyk v Békešskej Čabe nevymizol. Deti síce dnes do škôl idú už bez toho, že by poznali slovenský jazyk, ale dospelí sa postupne radi vracajú ku svojim koreňom, tvrdí riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Istvánová.
"Definujem to po takmer 30-ročnej činnosti tu v Čabe medzi Slovákmi tak, že postupom svojho veku sa ľudia vracajú ku svojim koreňom. Keď už majú za sebou starosti vo výchove detí, už oženili, povydávali ich, ale ešte sú aktívni, nie sú ešte ani na dôchodku, vtedy sa začína každý vracať ku svojim koreňom," hovorí Istvánová. Mnohí z nich sa podľa nej priznávajú, že veľmi ľutujú, že nepoužívali slovenčinu, ale nemali ani kde, a preto teraz chcú dobehnúť, čo zameškali.
"Občerstvujú si svoj jazyk, alebo chodia do spolku, kde sa stretávajú so Slovákmi a kde spomínajú na svoju mladosť a osvojujú si históriu národnosti alebo sa starajú o niektorý druh svojej kultúry. Slovenské kultúrne podujatia na Čabe nenavštevujú iba Slováci, ale aj tamojší Maďari," konštatuje.
Sú takí Čabania, ktorí v každodennom živote hovoria po slovensky. Samozrejme, hovoria nie spisovnou slovenčinou, ale nárečím, ktoré sa tam používa. Sú to najmä ľudia staršej generácie, ale takisto aj ľudia produktívneho veku. Deti v dnešnej dobe idú do školy už tak, že obyčajne neovládajú slovenčinu ako svoj materinský jazyk.
"Hovorí veľa ľudí po slovensky, ale priznať sa prizná k tejto skutočnosti len málo, pretože ku každodennej komunikácii ten jazyk nepoužíva, možno ho používa iba v rodine. Ale ak príde cudzinec, alebo príde zo Slovenska niekto, príde do nejakej krčmy alebo hostinca, postaví sa k pultu a začne hovoriť po slovensky, som presvedčená, že nájde si spoločnosť, s ktorou sa tam dohodne," poznamenáva riaditeľka.
Na margo činnosti Domu slovenskej kultúry v Čabe uvádza, že ide o dosť veľké mesto, nie je to uzatvorená dedina, kde sa ľudia navzájom poznajú. Žije tam 70.000 ľudí, preto vybrali taký spôsob starostlivosti o slovenskú kultúru, že založili rôzne záujmové krúžky a spolky, ktoré sa venujú záujmovej činnosti a pritom sa dbá aj o používanie jazyka.
"Máme dva výšivkárske krúžky dosahujúce úspechy na celoštátnej úrovni, starajú sa o motívy regiónu, teda o užšie chápanú oblasť Dolnej zeme. Pri vyšívaní sa učia o slovenskom národopise a hovorí sa pritom po slovensky. Máme dva citarové krúžky, tanečné súbory, spevácke zbory, medzi nimi Čabiansku ružičku, ktorá spieva okrem ľudových piesní aj cirkevné a zborové skladby," hovorí Istvánová.
"Spolupracujeme aj so Spolkom starostlivosti o mesto. V ostatných 15 rokoch sa nám podarilo umiestniť takmer 20 dvojjazyčných tabúľ po meste, ktoré sú venované nielen slovenským osobnostiam alebo osobám slovenského pôvodu, ale aj príležitostiam a udalostiam súvisiacim so Slovenskom. Pokladáme to za veľmi dôležité, lebo možno my tu už dávno nebudeme, ale dúfame, že tabule zostanú, a predsa budú svedkami doby, keď sa tu ešte hovorilo po slovensky a žili tu Slováci, ktorí sa veľmi pričinili o znovuzaloženie tohto mesta a celého regiónu," uzatvára rozhovor s TASR riaditeľka Domu slovenskej kultúry.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) pel
