Praha 28. októbra (TASR) Minulosti a súčasnosti vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi venovali v súvislosti s 87. výročím vzniku prvej Československej republiky české Lidové noviny samostatnú prílohu. Denník zaznamenal vzťahy v oblasti športu, kultúry aj ekonomiky. Zvláštna pozornosť je venovaná paradoxom a protikladom minulosti a súčasnosti.
Podľa autora Petra Gabaľa jedným z paradoxov je, že až do roku 1950 platil v oboch častiach republiky rozdielny právny poriadok: kým západná časť štátu prevzala po roku 1918 rakúsky Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, Slovensko sa riadilo uhorským zvykovým právom.
Za ostatných 12 rokov od rozdelenia Československa vznikol Mečiarov paradox na Slovensku sa úcta k písanému právu občas pohybuje v iných dimenziách než v českých krajoch.
Možno aj preto bola na odstúpenie slovenského ministra Pavla Ruska potrebná stonásobne väčšia suma než bola podozrivá zmenka, ktorá zlomila väz českému premiérovi Stanislavovi Grossovi.
Všeobecné prijatie a následné odvrhnutie Vladimíra Mečiara je niečím, čo zásadne odlišuje 12 rokov samostatného Slovenska od súbežného vývoja v Česku.
Iným paradoxom je, že ČR a j SR sa zišli v NATO a v rovnakej chvíli aj v únii a v tesnom susedstve súperia o rovnaké zahraničné investície. LN oceňujú, že Slovensko sa takmer z vydedenca stalo vzorným žiakom a ukážkovým príkladom reforiem, ale jedným dychom dodávajú, že záleží aj od zvolených kritérií.
Tohtoročná správa OECD o ekonomicko-sociálnej situácii príliš lichotivo pre SR nevyznieva: kým v Česku je podiel chudobných najnižší vo svete na úrovni štyroch percent, podľa rovnakej metodiky je v SR pod hranicou chudoby až 20 percent obyvateľov.
Paradoxy sú aj na politickej scéne, napríklad v rozdielnych postojoch partnerských strán ČSSD premiéra Jiřího Paroubka a SMER-u Roberta Fica, alebo českej KDU-ČSL a slovenskej KDH. O paradoxy sa postarali aj Rómovia.
Na Slovensku sa v minulosti usadzovali oveľa viac než v Čechách, profašistický slovenský štát sa voči Rómom nedopustil toľkých zločinov, koľko ich bolo spáchaných v Čechách a na Morave.
Na Slovensku nevznikla stredná vrstva Rómov. Nájdeme tam úzku vrstvu vzdelaných a zaistených ľudí, ale stretnúť na Slovensku rómskeho úradníka, čašníka, predavačku či zdravotnú sestru, je na rozdiel od Česka stále takmer nemožné.
Česi a Slováci žijú v EÚ takmer bez hraníc, prijímajú podobné protikorupčné zákony a v podobnej miere ich obchádzajú. Vlaky mávajú rovnaké meškanie.
Krajiny sa vzájomne zásobujú špičkovými manažérmi, ale iba jedným smerom putujú Rómovia a študenti. Dohodnú sa bez tlmočníkov, nikdy ich nenapadlo proti sebe bojovať, a na majstrovstvách sveta v hokeji občas získajú dve medaily namiesto jednej.
Tak, ako sa z obyvateľov Čiech a Slovenska nestal jednotný národ ani pod cisárskou korunou, ani za prezidenta osloboditeľa, ani pod dohľadom generálneho tajomníka, nedokázali sa oba národy nikdy úplne rozísť a neprekonateľne odlíšiť, uzatvárajú LN.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
