New York 27. októbra (TASR) - V rámci rozsiahlej manipulácie programu Ropa za potraviny zaplatilo vyše 2000 firiem vláde Saddáma Husajna nelegálne provízie a prirážky vo výške približne 1,8 miliardy dolárov. Vyplýva to z hlavných záverov vyšetrovania komisie OSN, ktoré získala tlačová agentúra Associated Press (AP).
Záverečná správa, ktorú dnes v plnom znení zverejní nezávislá vyšetrovacia komisia, naznačuje, že asi polovica zo 4500 firiem obchodujúcich z Irakom platila ilegálne prirážky pri nákupe ropy alebo úplatky s cieľom získať kontrakty na dodávku humanitárneho tovaru.
Vyšetrovatelia informovali, že nelegálne provízie platili rôznym spôsobom firmy a jednotlivci zo 66 krajín, zatiaľ čo nedovolené prirážky na nákup ropy pochádzali zo 40 krajín. Názvy a mená bude obsahovať plná správa.
Záverečná správa vyšetrovateľov pod vedením Paula Volckera ostro kritizuje sekretariát a Bezpečnostnú radu OSN za to, že dostatočne nedohliadali na program a umožnili vznik krycích spoločností a medzinárodných obchodných firiem ochotných platiť nelegálne platby.
Podľa zistení tiež Banque Nationale de Paris S.A. (BNP), ktorá spravovala podmienečný účet programu, hrala dvojakú rolu a svetovej organizácii plne neodhalila poznatky o finančných stykoch podporujúcich nelegálne príplatky.
Program Ropa za potraviny s objemom 64 miliárd dolárov patril k najväčším humanitárnym operáciám na svete. V rokoch 1996-2003 mohol Irak v rámci neho predávať obmedzené a neskôr neobmedzené množstvo ropy pod podmienkou, že väčšina získaných príjmov bude putovať na nákup humanitárnych potrieb.
Cieľom programu bolo pomôcť radovým Iračanom sužovaným sankciami, ktoré OSN uvalila na Irak po vpáde do Kuvajtu v roku 1990, a stal sa životne dôležitým pre 90 percent z 26 miliónov obyvateľov krajiny.
Saddám, ktorý si mohol zvoliť nákupcov ropy a predajcov humanitárneho tovaru, však program skorumpoval udeľovaním kontraktov preferovaným nákupcom, od ktorých dostával úplatky. Väčšinou išlo o podporovateľov jeho režimu alebo odporcov sankcií. Údajne tiež dával bývalým vládnym činiteľom, novinárom a zástupcom OSN poukazy na irackú ropu, ktoré mohli predať so ziskom.
Podľa novej správy irackí lídri koncom 90. rokov rozhodli, že nebudú udeľovať kontrakty americkým, britským a japonským firmám vzhľadom na nesúhlas ich krajín so zrušením sankcií. Zároveň mal Irak z opačného dôvodu zvýhodňovať Francúzsko, Rusko a Čínu.
Závery novej správy ukazujú, že najväčším zdrojom nelegálnych príjmov v rámci programu boli pre Irak úplatky pri humanitárnych kontraktoch v celkovej výške viac ako 1,5 miliardy dolárov. Oveľa viac peňazí - 11 miliárd dolárov - získal Saddámov režim pašovaním ropy mimo programu a v rozpore so sankciami.
Volckerova komisia odhaduje, že vyše 2200 firiem z celého sveta platilo Iraku provízie vo forme "poplatkov" za prepravu tovaru do vnútrozemia krajiny alebo "služby" po predaji tovaru.
Podľa zistení začal iracký režim otvorene žiadať nelegálne platby od zákazníkov necelé tri roky po zriadení programu. Správa uvádza, že hoci činitelia OSN a Bezpečnostná rada o tom boli informovaní, sotva podnikli nejaké opatrenia.
Piata správa Volckera uzavrie ročnú prácu vyšetrovateľov, ktorí kritizovali generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, jeho zástupkyňu Louise Frechettovú a BR OSN za tolerovanie korupcie a nedostatočnú snahu ju zastaviť. Obvinili tiež bývalého šéfa programu Benona Sevana z prijatia úplatkov vo výške 147.000 dolárov.
