|
Manžel Ľudmily Koperdákovej kedysi nazval J. Süliho (v strede) mamľasom, vpravo syn Juraj. FOTO - JUDITA ČERMÁKOVÁ |
príbeh
Dvanásti príbuzní gratulovali Ľudmile Koperdákovej. Rodáčka z Kláštora pod Znievom, od roku 1948 žijúca v Košiciach, sa dožila 104. narodenín! Prišiel jej k tomu popriať aj starosta mestskej časti Ján Süli.
"Profesor Koperdák učil mňa i manželku, spomínam si, ako ma raz nazval mamľasom," zaspomínal na oslávenkinho manžela. Za bývalého Rakúsko-Uhorska a prvej Československej republiky nebol život rodiny ľahký. Pani Ľudmila vyrastala v chudobnom prostredí.
Učila sa šiť, robila okolo domu. V roku 1921 sa vydala za hospodárskeho správcu Juraja Volka, ktorý po troch rokoch zomrel, a tak sa v roku 1935 vydala druhý raz. Za profesora slovenského a francúzskeho jazyka.
"To bol náš otec," ozrejmil zase 68-ročný Juraj Koperdák, prostredný z piatich detí. "Otec učil na gymnáziu, potom vo Vyššej hospodárskej akadémii. Mamička dlho pracovala na viacerých poštových úradoch."
Vychovali spolu päť detí, dnes je v rodine sedem vnúčat a tri pravnúčatá. A pani Koperdáková sa k nim má. Napriek problémom so zrakom a nohami by jej mnohí mladší mohli závidieť čulého ducha.
Možno k tomu prispieva i maličký štamperlíček Demänovky každé ráno a ohromný apetít. Starká má rada, doslova, všetko. A stále sa zaujíma o všetko okolo - denne počúva Rádio Lumen a z pesničiek má najradšej Červenô jabĺčko a Letelo vtáča nad nami.
Len jedno ju trápi. "Kým v časoch mojej mladosti boli k sebe ľudia úprimnejší a milší, dnes je tomu naopak," hovorí. To znamená, že by svoj život s iným zrejme nemenila. MIROSLAV SAMBOR
