Golf hrajú na vojnovej línii

Pred desiatimi rokmi to bola vojnová línia, dnes je z nej golfové ihrisko. Na kopci Betanija pri Sarajeve, kde bojovali v rokoch 1992 až 1995 ľudia pri obkľúčení mesta, sa baví nová trieda bohatých podnikateľov.

V Bosne je to nevídaná vec, ktorú tréner bosnianskej sekcie amatérskych golfistov Legat Urban oceňuje. "Mesto potrebovalo golfové ihrisko, aby sa o ňom hovorilo aj inak ako len o krajine, ktorú zničila vojna medzi etnickými skupinami," vysvetľuje.

Tento blonďavý štyridsiatnik, ktorý sa z veľkej terasy so záľubou pozerá na sedem hektárov bezchybne udržiavaného trávnika, sa chváli dvanástym miestom svojho družstva, ktoré si vybojovalo v júni pri stredozemných hrách v Španielsku. "Boli sme medzi poslednými, ale zúčastnili sme sa, a už to je veľmi dobré," hovorí.

Ešte pred niekoľkými rokmi dával Urban lekcie golfu v Slovinsku. Nikdy si nepomyslel, že mu raz nejaký zapálený Bosniak, ktorý sa chodil často hrať na jeho ihrisko, ponúkne, aby sa presťahoval do Sarajeva: "Navrhol mi to Jasmin Selmanagič - aby som sa usadil v Sarajeve a pomohol tu vybudovať golfové terény."

Selmanagič, majiteľ jedného reťazca obchodných domov, patrí medzi najbohatších ľudí v Bosne, ale je aj jedným z najdiskrétnejších. V tlači nie sú žiadne jeho vyhlásenia, žiadne fotografie. Mladá vydavateľka Azra to vidí tak, že klub je miesto, kde sa stretávajú "noví boháči".

Urbana to mrzí. Podľa neho majú Sarajevčania stereotypné názory na klub a na hráčov. "Väčšina obyvateľov si myslí, že golf hrajú len bohatí, ale hrať tenis nie je o nič viac lacnejšie," upozorňuje.

Aby sa mohol niekto zapísať do klubu a zabezpečiť si základné vybavenie, ktoré nie je v obchodoch hlavného mesta, musí však mať k dispozícií až 1000 eur, teda desaťkrát viac, než v priemere zarábajú mesačne bežní Bosniaci.

A napríklad riaditeľ farmaceutickej spoločnosti, ktorý podniká v Afrike a na Blízkom východe, chodí na Betaniju trikrát, ale nie preto, aby si oddýchol. "Sme tu všetci riaditelia spoločností alebo bánk. Chodíme sem hrať, ale aj vybavovať si svoje záležitosti," vysvetľuje Amar.

Mestskí obyvatelia, ktorí majú dosť starostí s každodenným životom, sa k tomu odmietajú vyjadrovať. A tým, čo sú lepšie situovaní, sa zase zdá golfový terén trochu vzdialený. "V každom prípade je to neprístupné miesto," povedala Visnja, mladá žena zamestnaná v zahraničnom podniku.

Klub má napriek tomu už asi sto členov a sú v ňom aj ženy. Počítajú s tým, že tam dostanú príležitosť mladé talenty rodičov, ktorí majú peniaze. Ako napríklad 33-ročný Amar Arslanagič, ktorý chce zapísať svoju dcéru do klubu hneď, ako na to bude mať roky.

(čtk, afp)