New York/Belehrad 24. októbra (TASR) - Srbský premiér Vojislav Koštunica dnes pred Bezpečnostnou radou OSN vyhlásil, že udelenie nezávislosti Kosovu proti vôli Srbska by bolo "nepredstaviteľným" porušením medzinárodného práva.
"Rozkúskovanie demokratického štátu a zmena jeho medzinárodne uznávaných hraníc proti jeho vôli sú možnosťami, ktoré nemožno zvažovať," povedal Koštunica v prejave, ktorý v priamom prenose odvysielala srbská štátna televízia.
"Považujeme to za nemysliteľné, a som presvedčený, že aj členovia tohto majestátneho orgánu, aby boli riešenia akejkoľvek demokracii vnucované proti jej vôli, o to viac, ak ide o riešenia, ktoré ohrozujú jej medzinárodne uznávané hranice," uviedol Koštunica.
Kosovo - ktoré má pre Srbov kľúčovú rolu v ich kultúrnej histórii - oficiálne súčasť SČH, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO proti vtedajšej Juhoslávii, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu. Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie a trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana odmieta. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť", pričom trvá na udržaní provincie v súčasných hraniciach.
BR na zasadaní schválila otvorenie rokovaní o budúcom štatúte Kosova, ktoré generálny tajomník OSN Kofi Annan odporučil 7. októbra na základe správy osobitného emisára Kaia Eideho o situácii v provincii. Rokovania pravdepodobne otvoria začiatkom novembra.
Po náletoch NATO - ktoré aliancia zdôvodnila použitím neprimeranej sily proti povstaniu kosovských Albáncov zo strany Belehradu, kde v tom čase vládol režim Slobodana Miloševiča - sa srbské jednotky stiahli z Kosova. Počas konfliktu v rokoch 1998-99 bolo podľa odhadov zabitých asi 10.000 Albáncov.
Nestabilita provincie sa ukázala v marci 2004, keď asi 50.000 Albáncov po celej provincii dva dni útočilo na srbské komunity a kostoly. Po násilnostiach zostalo 19 mŕtvych a vypálené dediny.
Šéf Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sören Jessen-Petersen tvrdí, že "právne vákuum už nie je udržateľné".
Srbi považujú nezávislosť za odmenu Albáncom za to, že zdvihli zbrane proti suverénnemu štátu. Varujú, že udelenie nezávislosti Kosovu by vytvorilo nebezpečný precedens v medzinárodnom práve.
Pre Albáncov však ide o otázku práva na sebaurčenie. Tvrdia, že Srbi stratili morálne právo na Kosovo kvôli tvrdým represiám z minulosti.
Kosovský premiér Bajram Kosumi v liste BR OSN prisľúbil "vybudovanie dobrých inštitúcií, posilnenie vlády zákona a ochranu všetkých občanov Kosova, bez ohľadu na ich etnický pôvod".
"Tieto štandardy potrebujú čas a úsilie: nie sú len dekoráciou. Ešte je treba vykonať prácu s cieľom zaistiť nielen to, aby menšinové etnické skupiny boli v bezpečí, ale tiež, aby sa cítili bezpečné," uviedol Kosumi. Podľa jeho slov je kosovská vláda a veľká väčšina obyvateľov Kosova presvedčená, že konečný štatút Kosova by mal byť štatút nezávislého štátu so súčasnými hranicami Kosova, bez ďalšieho delenia alebo kantonizácie.
