Bratislava 24. októbra (TASR) - Svet si dnes pripomína Deň Organizácie spojených národov. V tento deň pred 60 rokmi vznikla OSN potom, čo jej chartu ratifikovali piati stáli členovia Bezpečnostnej rady a väčšina signatárov.
Zámer vytvoriť po druhej svetovej vojne sústavu všeobecnej bezpečnosti a mierovej spolupráce bol prvýkrát formulovaný 14. augusta 1941 v spoločnom vyhlásení prezidenta USA Franklina D. Roosevelta a britského premiéra Winstona Churchilla, známom ako Atlantická charta.
K myšlienke sa pripojila aj sovietska vláda. Výraz Spojené národy sa prvýkrát objavil vo Washingtonskej deklarácii z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov protihitlerovskej koalície zaviazali viesť vojnu proti fašistickým veľmociam až do konečného víťazstva. V dňoch 19.- 30. októbra 1943 na konferencii v Moskve podpísali štyri veľmoci - Čína, ZSSR, USA a Veľká Británia - deklaráciu o všeobecnej bezpečnosti, ktorá načrtla prvé obrysy budúcej univerzálnej organizácie.
Návrh zakladajúcej zmluvy novej medzinárodnej organizácie sa pokúsila vypracovať konferencia v Dumbarton Oaks vo Washingtone 21. augusta- 7. októbra 1944 za účasti Číny, ZSSR, USA a Veľkej Británie. Až na krymskej (jaltskej) konferencii (ZSSR, USA a Veľká Británia), ktorá sa konala 4.- 11. februára za účasti Josifa V. Stalina, Franklina D.Roosevelta a Winstona Churchilla, sa prijala tzv. jaltská formulácia obsahujúca zásadu jednomyseľnosti veľmocí pri hlasovaní v Bezpečnostne rade OSN o všetkých otázkach neprocedurálneho charakteru. Účastníci schôdzky rozhodli, aby sa 25. apríla 1945 stretla v San Franciscu ustanovujúca konferencia, ktorá schválila chartu novej medzinárodnej organizácie. Charta bola podpísaná 26. júna a vstúpila do platnosti 24. októbra 1945, keď ju ratifikovalo päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN - Čína, Francúzsko, ZSSR, USA a Británia - a väčšina signatárskych štátov.
Najvýznamnejším dokumentom, ktorý definuje ľudské práva je Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948 - tento deň bol vyhlásený za Deň ľudských práv. Dovedna prijala OSN vo svojej histórii viac ako 300 rôznych medzinárodných zmlúv.
V roku 2001 získali spoločne OSN a jej generálny tajomník Kofi Annan Nobelovu cenu mieru za príspevok k riešeniu zásadných ekonomických, sociálnych, ekologických a bezpečnostných problémov súčasného sveta.
OSN má šesť hlavných orgánov : Valné zhromaždenie, Bezpečnostnú radu, Hospodársku a sociálnu radu, Poručenskú radu, Medzinárodný súdny dvor a Sekretariát. Okrem Valného zhromaždenia, v ktorom sú zastúpené všetky členské štáty, má najdôležitejšie postavenie Bezpečnostná rada, ktorej Charta OSN ukladá zodpovednosť za udržanie mieru a bezpečnosti vo svete. Preto sú jej rozhodnutia záväzné a členské štáty sú povinné ich plniť. K teroristickým útokom na strategické ciele v New Yorku a Washingtone z 11. septembra 2001 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, v ktorej ich jednomyseľne odsúdila. Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyhlásil, že "teroristický útok na jednu krajinu je útokom na ľudstvo ako celok".
Rok 2005 možno charakterizovať ako rok boja o reformu OSN. Summit OSN v septembri 2005 vytvoril prijatím záverečného dokumentu základ pre reformu a dôslednejšie napĺňanie cieľov OSN v oblasti rozvoja, bezpečnosti, ľudských práv a manažmentu organizácie. K hlasom volajúcim po rozsiahlej reforme a väčšej efektívnosti OSN sa pripojila aj Slovenská republika.
Slovenskú republiku prijali za člena OSN 19. januára 1993. Význam OSN z pohľadu zahraničnopolitických aktivít SR narástol po nedávnom zvolení Slovenskej republiky za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2006-2007.
V súčasnosti má OSN 190 členov a jej sídlom je od roku 1952 New York. Má svoju vlastnú vlajku a hymnu.
