Murmansk 18. februára (TASR) - Vyšetrovanie havárie ruskej jadrovej ponorky Kursk z 12. augusta 2000 vrhlo tieň podozrenia na konštrukciu torpéda, ktoré mohlo explodovať bez vonkajšieho zavinenia.
Vyplýva to z dnešných výrokov veliteľa ruského vojenského námorníctva Vladimira Kurojedova a ruského generálneho prokurátora Vladimira Ustinova.
Ruské námorníctvo sa rozhodlo typ torpéd z ponorky Kursk - používaný v Sovietskom zväze od roku 1957 - stiahnuť zo svojej výzbroje. Armády NATO sa torpéda, ktoré používa peroxid vodíka, zriekli už pred desiatkami rokov po nehode na britskej ponorke v roku 1955.
Podľa Ustinova zatiaľ nebola príčina výbuchu torpéda na ponorke Kursk stanovená s definitívnou platnosťou a naďalej sú prešetrované aj ďalšie dve verzie nešťastia v Barentsovom mori: zrážka s iným plavidlom a náraz na starú vodnú mínu. Konečnú odpoveď poskytnú ďalšie odborné expertízy a vyzdvihnutie fragmentov provy ponorky, ktoré zostali na dne mora.
Kursk pred nehodou pozoroval na mori päť objektov, ale vyšetrovanie nepotvrdilo, že by sa niektorý z nich k ponorke priblížil na nebezpečnú vzdialenosť. Zapisovače ponorky a palubné denníky nevydali svedectvo o žiadnej mimoriadnej situácii pred výbuchom v prednej časti plavidla.
U mŕtvych námorníkov sa našli tri písomné záznamy napísané po nehode, ale ani v tých nie je o prípadnej mimoriadnej situácii pred nehodou či príčinách explózie žiadna zmienka. Jeden z námorníkov podľa Ustinova napísal, že v poslednej 9. sekcii ponorky nemohli nájsť záchranné prostriedky. Vyšetrovanie ale ukázalo, že námorníci ich nemohli nájsť kvôli zlému osvetleniu a požiaru.
Vyšetrovatelia prišli od vlaňajšieho októbra po vytiahnutí ponorky v plávajúcom doku v Rosľakove na celý rad vážnych organizačných, výcvikových a technických nedostatkov, ktoré poznamenali osud ponorky.
Ponorke nefungoval núdzový rádiomaják. Vyšetrovatelia zistili nielen to, že zariadenie nebolo zapnuté pri odchode ponorky zo základne, ale i kaz z výroby, kde zabudli vymontovať jednu svorku a anténa majáku sa nemohla roztvoriť. Ustinov sa pozastavil nad tým, ako mohla ponorka bez tohto zariadenia byť roky v prevádzke.
Experti skúmajú niektoré zariadenia ponorky, ktoré pravdepodobne už pred nehodou nefungovali ako mali. Ide o nahrávacie zariadenie komunikácie na ponorke, zapisovač údajov i núdzový otvor v zadnej časti, ktorý sa záchranárom nepodarilo uvoľniť.
Zo 118-člennej posádky jadrovej ponorky Kursk, ktorá celá zahynula pri stroskotaní plavidla v auguste 2000 počas manévrov v Barentsovom mori, sa doteraz našlo 94 tiel, identifikovať sa podarilo 92. Medzi poslednými, koho totožnosť sa podarilo zistiť, sú dvaja služobne najvyšší predstavitelia na palube ponorky: veliteľ ponorky Gennadij Ľačin a náčelník štábu 7. divízie Severnej flotily Vladimir Bagriancev.
