Do stovky jej chýba iba sedem mesiacov

"Pálenka? Ach jaj, na to som ja nebola! Ani len pre zdravie. Možno občas vínko, v záhrade sme mali jablká, hrušky, čerešne, ale aj to som si skôr dala ako ovocie," hovorí Anna Ďurčíková, ktorej do stovky chýba sedem mesiacov.

Aký je jej recept na dlhovekosť a dobré zdravie? Nijaký, tvrdí. "Nič špeciálne som neužívala. Naopak, celý život som sa zvŕtala okolo gazdovstva a drela na poli."

Práve tvrdý život ju zrejme zocelil. Prekonala síce rakovinu prsníka, dnes má však napriek 99 krížikom na chrbte na tvári spokojnosť. Z láskavých očí jej hľadí navyše skromnosť, pokora.

Vyrástla v Lukovom, ktoré je súčasťou Zvolena. Život tam v čase jej mladosti veru nebol ľahký. No čas na lásku, na zábavu sa našiel vždy. "Na prvú lásku si už nespomína, kto by si to pamätal, to už bolo dávno," smeje sa.

Pripúšťa však, že chlapci sa okolo nej riadne zvŕtali. Veď aj dnes črty jej tváre napovedajú, že z nej bola súca deva, krásavica. "Vyzvŕtali ma v tanci a tancovať, to som veru vedela," spomína v domove sociálnych služieb v Zvolene.

Ten vymenila za malebnú prírodu Lukového. Dni jesene života si užíva v pokoji. Je rada, že je o ňu postarané, aj keď zvláštnu opateru nepotrebuje. Hoci už stratila zo svojej niekdajšej vitality, stále je to žena, ktorá nemusí prosiť o pomoc, keď chce vstať z postele či ísť sa prejsť.

Jedinou pomocníčkou je jej neodmysliteľná palička. Jedna zo sestier domova so smiechom hovorí: "je to stále čiperná babka a na schodoch vás ešte aj predbehne!"

Horšie je to so sluchom, ten už tete Ďurčíkovej neslúži ako kedysi. Televízor preto pozerá málokedy, nepočuje. Vie sa však tešiť z drobností. Deti má dve, Ondreja a Máriu, dospelé sú už aj tri vnúčence a pravnúčat má bohatý strapec.

A keď si s ňou chce niekto dohovoriť stretnutie? Povie - na budúci rok v máji. Vtedy oslávi stovku. No aj sa šibalsky opýta: " I jaj, a čo by som tu tak dlho robila?"