Na vypracovanie národných programov reforiem sa zaviazali sami šéfovia štátov a vlád "dvadsaťpäťky" na marcovom summite EÚ, ktorý sa zaoberal cestami, ako oživiť hospodársky rast a zvýšiť zamestnanosť na starom kontinente. "Domáce úlohy" však podľa hovorcu včas splnili len Británia, Fínsko, ČR, Maďarsko, Taliansko, Slovensko, Španielsko, Holandsko a Estónsko.
Zvyšok plánov komisie podľa hovorcu očakáva "v najbližších hodinách a dňoch", najneskôr do konca októbra. "Ospravedlnenie" majú len Poľsko a Nemecko, ktoré pre voľby a zostavovanie nových vlád majú momentálne iné starosti.
Namiesto hmlistých vízií mali vlády do Bruselu dodať štyridsať až päťdesiat stránok konkrétnych opatrení. Plusy a mínusy týchto plánov má komisia vyhodnotiť do konca januára a potom bude kontrolovať, ako sa predsavzatia daria či nedaria plniť.
"Je to pravda, že nemáme žiadnu ‚palicu', ktorou by sme vlády mohli donútiť, aby dosiahli výsledky, na ktoré čakajú občania," pripustil Kreuzhuber na otázku. Dostatočne účinným nástrojom majú byť správy komisie, z ktorých bude každému jasné, kto sľuby plní a postupuje dopredu a kto len prešľapuje na mieste.
Národný program reforiem od slovenskej vlády vychádza z Národnej lisabonskej stratégie, ktorá ráta s podporou vzdelávania, informatizácie, poklesom byrokracie a zlepšovaním podmienok na podnikanie.
Únia si pôvodne vytýčila cieľ stať sa počas desiatich rokov, do roku 2010, najvýkonnejšou ekonomikou sveta. V polčase sa ukázalo, že zaostávanie za USA a Japonskom sa nepodarilo znížiť, odstup skôr vzrástol a únii šliapu na päty noví súperi ako Čína a India. Európski štátnici sa preto rozhodli radšej zoškrtať zoznam ambicióznych cieľov a viac sa venovať domácim reformám, aby svojim ekonomikám dodali nový dych. (čtk, r)
