Podľa prieskumu MVK pre denník SME sa až 41,5 percenta ľudí nebojí smrti, no 5,7 percenta chce žiť večne
Keď bojoval Ronald Reagan o kreslo prezidenta, v predvolebnej diskusii sa ho oveľa mladší protikanditát opýtal: "Nezdá sa vám, že je váš vek nevýhodou?" Reagan, neskorší víťaz, sa usmial a zakontroval: "Nezdá sa vám, že ste na úrad prezidenta primladý?"
Univerzálna odpoveď na to, kedy sa má končiť hranica ľudského bytia, neexistuje. Niekto je vo svojich 80 rokoch vo výbornej fyzickej i duševnej kondícii, iný môže v tridsiatke trpieť neduhmi, ktoré ho diskvalifikujú vo všetkých sférach života.
Podľa prieskumu agentúry MVK, objednanom denníkom SME, by sa len 1,6 percenta Slovákov chcelo dožiť viac ako 140 rokov, ale až 11,2 percenta by sa chcelo dožiť 100 až 119 rokov.
Len jedno percento opýtaných by chcelo žiť menej ako 60 rokov a najviac respondentov, až 46,7 percenta, by chcelo žiť 80 až 99 rokov.
Psychológ Igor Obuch hranicu 99 rokov života vysvetľuje: "Je to dostatočne dlhý čas na to, aby si človek splnil svoje povinnosti a život aj užil, vychutnal. Potom môže prísť koniec."
Lekár Peter Osuský na otázku, či je reálne žiť po 80- aj po 100-ročnej hranici plnohodnotným životom, reaguje: "Všetko závisí od funkčného veku. Ak niekto trpí v mladšom veku rakovinou a metastatickými bolesťami, tak nevidí zmysel, aby sa tak trápil donekonečna."
A ako lekár i politik dáva do pozornosti opačný príklad: "Nedávno som mal česť počúvať lorda Thurdowa, ktorý v 93 rokoch jasne, zrozumiteľne, k veci 20 minút hovoril. Bola by škoda, keby nebol. Ak niekto v 93 rokoch chodí po Európe a burcuje proti útlaku demokratických síl v Číne, tak mu treba zaželať mnoga leta."
Je pritom zaujímavé, že až 41,5 percenta Slovákov sa podľa prieskumu smrti nebojí a len 10 percent by chcelo poznať dátum svojej smrti. Kedy zomrie, nechce vedieť až 82,7 percenta opýtaných Slovákov.
Psychológ Igor Obuch to vysvetľuje známym citátom: "Sme tu na výlete a mali by sme sa snažiť, aby nám tu nepršalo." (lud)
o večnosti pozemského života
Pomerne veľké číslo - 5,7 percenta opýtaných - by chcelo žiť podľa prieskumu MVK pre denník SME večne. Psychológ Igor Obuch to vysvetľuje takto: "Večný život sa spomína aj v rozprávkach. Mladík si mohol vybrať, či večný život chce, alebo nechce. No hoci najprv po ňom túži, potom sa ho chce zbaviť, lebo si uvedomí, že ľudia z prostredia, v ktorom žil a ktorých mal rád, odchádzajú."
V apoštolskom vyznaní sa síce hovorí "verím vo život večný", nejde však o život pozemský. Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska, pripomína: "Ani kresťan nezomiera rád, najradšej by zostal tu. Patrí to k prirodzenosti života. Všetci by sme si priali, aby už ten život na zemi nebol časný, ale večný, ale väčšina je realistická a vie, že to nie je možné. Takže tých 5,7 percenta sú skôr utopisti, ktorí vedia, že to tak nebude, ale boli by radi, keby to tak bolo."
Spisovateľ Karel Čapek vo svojej Veci Makropulos dokonca predkladá predlžovanie pozemského života ako neznesiteľnú vec. Pointou diela je, že svet, v ktorom žijeme a vzťahy, čo nás obklopujú, sú veľmi cenné a pekné, ale len po určitý čas. "Život má vnútornú dynamiku a nemal by byť umelo predlžovaný do nekonečna," dodáva k tomu Aleš Opatrný v knihe Credo. (lud)
