V prvej oslobodenej obci zahynulo 2700 detí. Dnes o tom nič nevedia

Prvou oslobodenou obcou republiky bol Kalinov neďaleko Medzilaboriec. Po dlhých bojoch ho oslobodili vojská 3. horskej streleckej divízie generála Vedenina. Ešte aj po rokoch naň spomínajú starší občania a tvrdia: Bol to skvelý chlap!

Koniec sveta

Kalinov je dnes obcou "na konci sveta". Ľudí ubúda, detí sa rodí málo. Starší dom aj s pozemkom tu zoženiete za pár korún. Zašlú slávu rokov minulých pripomína zhrdzavené delo, sovietsky tank a veľký pamätník uprostred obce.

Na schodoch pod ním sedávajú tínedžeri. 21. september im nehovorí nič. Ozýva sa len jedno dievča. "Vtedy oslobodili našu obec, hm..., myslím," hovorí s tým, že jej starý otec si to pamätá. Vasiľ Krajňák mal vtedy 14 rokov.

"Bolo to dávno, pred 61 rokmi, napriek tomu si jasne vyjavujem prežité hrôzy," začína spomínať 75-ročný muž. "S celou rodinou sme utekali do Poľska. Doma sa bývať nedalo, dedina vyhorela, zo 130 domov 113 ľahlo popolom. Bojovalo sa o každý kúsok zeme."

Sloboda

Ani po oslobodení nenastali pokojné časy. Nepriateľom sa v Karpatoch dobre bránilo, ustupovať nemali v úmysle.

"Dlho sa strieľalo, hlavne okolo Stropkova, a rozviedky sa často vracali až do nášho chotára. Bolo to nebezpečné, nik nechcel riskovať život, a tak sme utiekli do lesov. Skrývali sme sa dva dni a potom sme radšej odišli do Poľska," vysvetľuje tamojší rodák.

Život sa do dediny vrátil až po pár týždňoch. "Nemali sme peniaze, neexistovali zásoby potravín a každý si musel zaobstarať obživu sám. Našťastie, úroda zemiakov bola celkom dobrá. Nasťahovali sme sa do domov, ktoré zostali."

V jednom žili aj štyri rodiny a dohromady aj dvadsať detí. Iní bývali v pivniciach, lebo nové domy sa začali stavať až na jar. Zháňal sa materiál na opravu domov, dosky, plechy, všetko, čo sa dalo.

"Za oslobodenie Kalinova položilo život 2700 ruských dievčat a chlapcov. Šťastím bolo aj to, že v okolí obce operovali silné bunky partizánov, ktorí nedovolili zamínovať polia, a tak sme mohli zasiať. V Medzilaborciach, Vydrani či Borovom boli míny ešte dlho po vojne."

Generál

Za socializmu do obce chodili zástupy pionierov, vojakov a straníckych predstaviteľov. Keď prešlo 20 rokov, prišiel aj Vedenin, generál, ktorý velil sovietskym jednotkám v čase oslobodzovacích bojov. Z Kalinova si ho pamätal každý.

"Po vojne sme ho hostili pálivým syrom, soľou, naložili sme oheň a dali doň upiecť zemiaky. Pili sme pálenku, generál sa s nami najedol a začal tancovať okolo ohňa. Hovoril, že vojaci musia vedieť aj strieľať, aj spievať - lebo sa potrebujú odreagovať od najhoršieho. Bol to dobrý chlap."

Po vojne Kalinov niekoľkokrát navštívil. Aj preto pamätníkov škrie, že už mladým dnes nič nehovorí. Veď úcta k dejinám by mala byť úcta k dejinám. "No dnešná mládež má už iné záujmy, či skôr nezáujmy," ťažká si Vasiľ Krajňák.

"Chyba je v školách, deťom chýbajú poznatky o tých hrozných časoch. Veď si len uvedomte, že za Sovietov bojovali i dvanásťroční chlapci a dievčatá v uniforme. Pýtal som sa jedného z nich, prečo išiel taký mladý do armády. Vysvetlil mi, že otca i matku zabili, a tak mu neostáva nič iné, iba pomstiť ich smrť."