FOTO – ARCHÍV
Svoje poľovnícke umenie si pochvaľuje aj zabávač Jožo Pročko.
„Poľovnícke skúšky som robil minulý rok v Košiciach. Síce protekčne, ale bol som dobrý.“
Ulovil prvého diviaka a potom absolvoval oficiálny krst.
„Nebolo mi všetko jedno. Zle som ho trafil. Diviak sa otočil proti mne a vyštartoval. Našťastie ho skolil kolega, ktorý ma istil. Tento diviak bol môj prvý a jediný.“
Pročko tvrdí, že lovcom bol odmalička.
„Nie však takým fanatikom ako kolega Patrik Švajda, ktorý trávi na poľovačke celé víkendy.“
Ako syn školníka vyrastal v škole, kde vášnivý poľovník riaditeľoval.
„Už v dvanástich som s jeho synom dral diviaka.“
Aj tak sa Pročko bojí nielen medveďov, ale aj pytliakov.
„Na východe poľujú so samopalom. Moji kamaráti s nimi prežili zopár nepríjemných chvíľ.“
A čo všetko okrem zle trafeného diviaka ulovil?
„Vo štvrtom ročníku na gymnáziu spolužiačku. Potom dlho nič a ako dvadsaťdvaročný svoju ženu Aďu.“ (Smiech.)
Jeho žena vzťah k poľovačke nemá, ale divinu vraj pripravuje skvele.
„Mám na konte aj srnu a jeleňa, aj zajaca, bažanta a diviaka.“
A čo má Pročko na poľovačke najradšej?
„Samotu. Neviem si vynachváliť ranné poľovačky. Na postriežke som už aj zaspal. V lese si veľmi dobre oddýchnem a vzrušenie, ktoré ponúka poľovačka, sa nedá opísať.“ (jk)
