Poľovačky patrili k honoru v každej dobe, všade vo svete.
Niektorí ich vyhľadávali kvôli vášni, iní s cieľom robiť tam obchody.
Do prvej skupiny patrili Ernest Hemingway a Ema Destinnová či princ Charles.
Druhý dôvod na poľovanie mali komunistickí funkcionári, obe túžby si dnes pri ňom plnia politici, umelci a podnikatelia v terénnych vozidlách.
Záľuba v poľovníctve dokáže totiž spájať – konkurentov i politických rivalov.
Adept na poľovníka
Adept na poľovníka si musí vybaviť zbrojný pas, kúpiť zbraň a zložiť skúšku. Podmienkou sú vek nad osemnásť rokov a čistý trestný register. Skúšky stoja dvetisíc korún, povolenie na nákup štyristopäťdesiat korún pre slovenského občana, pre cudzinca tisícpäťsto korún.
Žiadne vkročenie do revíru sa nezaobíde ani bez presnej evidencie v knihe návštev – povolenie vydáva miestne poľovnícke združenie. Zapisuje sa nielen odchod a príchod, ale aj druh zveri zo stanoveného ročného plánu, na ktorý sa lovec vybral striehnuť.
Poľovník pritom neodchádza s celým úlovkom. Patria mu len obličky, pečeň, srdce, jazyk a, samozrejme, trofej. Ostatné mäso a koža putujú na predaj do výkupne Zverexu, odkiaľ si ich poľovník môže odkúpiť.
Trofej sa hodnotí podľa hmotnosti, perlovania, ktorým sú drobné výrastky na paroží, počtu výsad a ďalších odborných kritérií.
Problém môže nastať pri výbere revíru – jeho kapacita je obmedzená počtom poľovníkov na počet zvierat.
Výnimočný nie je ani prenájom revíru úspešnými podnikateľmi, bankami, veľkými podnikmi či politikmi.
Prenájom revíru
Niekoľko revírov má v prenájme podnikateľ Jozef Majský, exminister Viliam Soboňa je nájomníkom revíru Kráľova hoľa. Pod správou bývalého poslanca parlamentu Jozefa Pribilinca je atraktívny poľovný revír Ihráč s rozlohou asi štyritisícpäťsto hektárov, ktorý si pred štyrmi rokmi prenajal s bývalým šéfom FNM Štefanom Gavorníkom. Športovec ho dnes spravuje sám, Gavorník zo spoločnosti pred troma rokmi vystúpil.
Zahraniční lovci za marky a doláre
Kto nemá hlboko do vrecka, môže si poľovnícky pobyt na Slovensku kúpiť.
Takéto služby využívajú Rakúšania, Švajčiari, Nemci, Taliani, Španieli, ale aj lovci z Ameriky, Francúzska a Kuvajtu.
Takmer polovicu klientely tvoria stáli zákazníci, ktorí k nám prichádzajú pätnásť až dvadsať rokov.
Komplexné služby špecializovanej súkromnej firmy sa začínajú prevzatím hosťa na hranici, vybavením poľovného lístka, ubytovania, stravy a poistenia.
Samozrejmosťou je odborný sprievod.
Cudzinci poľujú najmä na jelene, muflóny, medvede, daniele, bažanty a zajace.
Odstrel medveďa stojí okolo päťtisícpäťsto mariek, jeleň môže vyjsť na tisíc až dvadsaťtisíc mariek.
Ceny odstrelu pre tuzemských a zahraničných poľovníkov sa pritom postupne vyrovnávajú.
Tuzemskí poľovníci vo svete
A aké majú možnosti našinci v zahraničí?
V kurze sú poľovačky na Aljaške či v Afrike.
Za poľovnícky raj je považovaná Kamčatka, kde medvedie trofeje dosahujú hmotnosť okolo päťsto kilogramov.
Poľovníci tam bývajú vo vykurovaných stanoch, k dispozícii majú špičkovú stravu i nápoje a odborného sprievodcu. Premiestňujú sa helikoptérou alebo snežnými skútrami.
Stačí si na to prichystať asi desaťtisíc dolárov.
Kto z našincov poľuje?
Hoci je zveri v slovenských lesoch stále menej, poľuje sa naďalej. Tento „šport“ patrí k rozšírenej forme relaxu bývalých aj súčasných politikov, veľkopodnikateľov i umelcov.
Poľovnícky zámok a zvernicu v Topoľčiankach, založené šľachtickým rodom Habsburgovcov, často navštevovali komunistickí funkcionári – ak sa stal niekto čo i len okresným tajomníkom KSČ, hneď mu ponúkli poľovačku na trofejného jeleňa, diplomatické poľovačky na diviaky sa zase tradične konali v prvú januárovú sobotu.
Až do roku 1990 sa tam okrem prezidentov Novotného, Svobodu a Husáka vystriedali aj predstavitelia vlády Štrougal, Chňoupek či Colotka. Lovu sa dnes z politikov venujú aj Hrušovský, Farkas, Gašparovič a Slota, veľkopodnikateľov reprezentuje Majský, umeleckú sféru Dvorský či Pročko.
Títo všetci sa na poľovačke stretnúť nikdy nemusia – okrem topoľčianskeho je totiž na Slovensku tisícsedemstodeväťdesiat revírov.
Autor: Jana Kollárová
