Pri otrasoch pôdy sa v Tokiu rozkolísali výškové budovy, avšak bezprostredne nie sú hlásené žiadne materiálne škody ani zranenia.
Epicentrum zemetrasenia ležalo severovýchodne od japonskej metropoly v prefektúre Ibaraki v hĺbke 40 kilometrov pod zemským povrchom. Nebezpečenstvo prílivových vĺn cunami však nehrozí, upresnili meteorologické zdroje.
V tokijskej mestskej aglomerácii s 35 miliónmi obyvateľov žije približne štvrtina celkovej japonskej populácie.
Zemetrasenie v sile 8,3 magnitúda, ktoré Tokio zasiahlo v roku 1923, si vyžiadalo 142.000 obetí na ľudských životoch. Rozsiahle škody v japonskej metropole napáchali aj ničivé zemetrasenia v rokoch 1703, 1782, 1812 a 1855.
Japonsko je, čo sa týka zemetrasení, jednou z najohrozenejších krajín sveta, pretože leží na vrchole štyroch tektonických platní. Vláda v Tokiu od konca 70. rokov minulého storočia začala podnikať kroky na zlepšenie systému na monitorovanie seizmických aktivít, predovšetkým v spolupráci s regionálnymi vládami jednotlivých prefektúr.
2 dem
