Srbsko je pripravené udeliť provincii rozsiahlu autonómiu, ale zmena hraníc je nemysliteľná, povedal Koštunica citovaný agentúrou Tanjug.
"Som presvedčený, že pre Kosovo sa nájde kompromisné riešenie vo forme rozsiahlej autonómie. Akékoľvek iné riešenie by problém neodstránilo, ale by len vytvorilo oveľa väčší a hlbší regionálny problém," povedal premiér a vyjadril nádej, že Bezpečnostná rada OSN "nebude experimentovať so suverenitou a územnou integritou demokratickej krajiny".
MOISIU: NAJLEPŠÍM RIEŠENÍM PRE KOSOVO JE NEZÁVISLOSŤ
Albánsky prezident Alfred Moisiu dnes vyhlásil, že najlepším riešením pre Kosovo je nezávislosť a že provincia sa "nemôže vrátiť do minulosti".
"Existuje jednohlasná zhoda, že Kosovo sa nemôže vrátiť tam, kde bolo v minulosti a že sa nemôže pripojiť k žiadnej inej krajine," povedal Moisiu o provincii spravovanej OSN, ktorá oficiálne zostáva súčasťou Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľnej únie, na ktorú sa v roku 2003 transformovala Juhoslávia.
"Pre nás (v Albánsku) to znamená, že Kosovo musí byť nezávislé," dodal počas záhrebského summitu prezidentov krajín strednej a juhovýchodnej Európy. "Sme hlboko presvedčení, že takéto trvalé riešenie zaistí mier a stabilitu, tak vo vnútri Kosova, ako aj v celom regióne," uviedol Moisiu.
Prezident SČH Svetozar Marovič v piatok svojho albánskeho kolegu kritizoval za, ako povedal, "predpojatý a jednostranný postoj". Zároveň vyzval Albánsko, aby hralo konštruktívnu rolu pri hľadaní riešenia pre Kosovo prijateľného pre Belehrad aj Prištinu.
Moisiu vyhlásil, že Balkán sa od kosovského konfliktu z rokov 1998-99 zmenil a už nie je sudom prachu.
"Otázku budúcnosti Kosova treba vyriešiť takým spôsobom, že v budúcnosti nebude problémom. Musíme zabudnúť na minulosť a pozerať sa do budúcnosti," dodal Moisiu.
Tirana v septembri vyvolala ostrú reakciu Belehradu svojím návrhom, ktorý prezentoval minister zahraničných vecí Besnik Mustafaj, aby bola Kosovu udelená "podmienečná nezávislosť". Takéto riešenie bude podľa analytikov a diplomatov na stole počas nastávajúcich rokovaní o budúcom štatúte Kosova.
Kosovo oficiálne súčasť SČH, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO proti vtedajšej Juhoslávii, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu. Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie a trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana odmieta. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť", pričom trvá na udržaní provincie v súčasných hraniciach.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan 7. októbra na základe správy osobitného emisára Kaia Eideho o situácii v provincii odporučil otvorenie rozhovorov o budúcom štatúte Kosova. BR má o začatí rozhovorov rozhodnúť na zasadaní 24. októbra. Rokovania pravdepodobne otvoria začiatkom novembra.
SURROI: BELEHRAD NEMÁ PRÁVO ROKOVAŤ O ŠTATÚTE
Popredný kosovskoalbánsky politik Veton Surroi je presvedčený, že Srbsko nemá právo zúčastňovať sa na rokovaniach o štatúte Kosova. "Belehrad stratil právo hovoriť o otázkach štatútu," vyhlásil Surroi v rozhovore pre dnešné vydanie belehradského denníka Politika.
Surroi, známy vydavateľ a líder opozičnej strany ORA, je členom tímu vyjednávačov, ktorý kosovský parlament nedávno schválil. Surroi zároveň uznal zlú situáciu srbskej menšiny v Kosove. "Srbi teraz platia úroky za minulé desaťročie," zdôvodnil súčasný stav. Ako dodal, bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, ktorý je od februára 2002 súdený v Haagu, zneužil srbskú menšinu ako "koloniálnych správcov" Kosova. "Boli sme okupovaní," povedal Surroi, ktorý zároveň uznal, že ochrana srbskej menšiny je nevyhnutnou podmienkou pre nezávislosť Kosova.
2 3 ari ed
