FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Chceli by ste bývať v presklenom dome?
Určite áno, ak by ste nemali oproti sebe bytovky, iné domy alebo tenisové ihrisko – ale les.
Presne takýto dom stojí neďaleko Bratislavy v Stupave a je centrom záujmu zahraničných architektonických spoločností. Možno aj preto, že získal niekoľko medzinárodných ocenení, ale najmä preto, že ním sú architekti fascinovaní.
Kto z nich mal alebo bude mať v priebehu svojho tvorivého života možnosť dohodnúť sa s klientom na dome zo skla?
Česko-slovenská dvojica Ján Kopecký a David Studený ju dostala pred piatimi rokmi. Dnes zbierajú trofeje, naposledy ich medzinárodná porota ocenila koncom minulého roku – za prínos do slovenskej architektúry. V konkurencii osemnástich prihlásených projektov získali cenu Dušana Jurkoviča.
„Zákazku od investora sme dostali asi pred piatimi rokmi. Projekt sme navrhovali dva roky a samotná realizácia trvala také isté obdobie. Dnes je dom už rok obývaný,“ hovorí jeden z dvojice architektov David Studený.
Mali šťastie, investor vôbec nemal predstavu o vzhľade domu a projekt je výsledkom jeho dobrej komunikácie s autormi. Mal len pár podmienok – aby bol dom čo najviac presvetlený a aby zároveň citlivo zasahoval do prostredia.
Kopecký priznáva, že nebolo jednoduché nájsť na takú veľkú plochu kvalitný materiál, ktorý by pôsobil ako sklo bez rámu. Použili kopilit, ktorý sa využíva aj pri stavbe plavární či tenisových kurtov.
„Bol to experiment s ohľadom na tepelnoizolačné vlastnosti. Dôležité, samozrejme, bolo zabezpečiť aj kvalitné interiérové prostredie, brať ohľad na vykurovanie alebo vlhkosť a celkovú pohodu v každom ročnom období.“
Dom je atypický tým, že má abnormálny prístup svetla.
„Úžasné je, keď sa človek zobudí a je slnečný deň. Na život v takomto dome si skutočne treba zvyknúť. Vyžaduje to istú energiu a manévrovateľnú schopnosť obyvateľa, ale toto je klient, ktorý to má rád, a je to pre neho sebarealizácia.“
Stavba pritom nie je drahšia ako kvalitné domy porovnateľnej veľkosti. A že zaujme na prvý pohľad, je dnes jasné nielen vďaka opakovanému oceňovaniu jej tvorcov. Obzerať si ju chodia aj „cezpoľní“, ale majitelia sa nepotrebujú zviditeľňovať týmto spôsobom a s prišelcami komunikujú skutočne neradi.
Jeden z nich vraj slúžil v zahraničnej armáde.
(rom)
