Boston 13. októbra (TASR) - Pôsobí to až groteskne: Zatiaľ čo v Severnej a Strednej Amerike vyčíňa jeden hurikán za druhým, zažíva Amazónia najhoršie sucho za ostatných 40 rokov. Vláda štátu Amazonas vyhlásila niektoré mestá za oblasti postihnuté katastrofou. Podľa vedcov sú za tento stav zodpovedné stúpajúce teploty vody v severnom Atlantiku, uviedol časopis Nature na svojej internetovej stránke.
Na monitorovacej stanici Santarém, pri ktorej sa stretávajú rieky Amazonka a Tapajós, namerali hladinu o 15 metrov nižšiu ako je priemer. "Boli sme veľmi prekvapení," povedal vedúci stanice Paul Lefebvre z Woods Hole Research Center v americkom štáte Massachusetts.
Suchá v Južnej Amerike sa často spájajú s fenoménom El Niňo, ktorý súvisí s periodickým otepľovaním vôd južného Pacifiku. Tento rok však žiadne zvýšenie teploty nezaznamenali. Naopak, nápadná je nadpriemerná povrchová teplota vody v Atlantiku, ktorá je príčinou tohtoročnej búrlivej hurikánovej sezóny.
"Fenomén El Niňo ovplyvňuje v prvom rade západné pobrežie Južnej Ameriky. Andský masív bráni rozšíreniu tohto vplyvu na Amazóniu," konštatuje klimatológ Herbert Formayer z Poľnohospodárskej univerzity vo Viedni. Pripúšťa však, že pôsobenie teplejšieho Atlantiku môže mať dopad na Amazóniu. Lefebvrove štúdie ukázali, že menej zrážok sa prejaví na ubúdaní vegetácie. Model vypracovaný britským Headley Centre for Climate Prediction predpovedá vyhynutie celého dažďového pralesa a uvoľnenie obrovského množstva oxidu uhličitého (CO2).
Dlhodobým problémom v Amazónii je vypaľovanie lesa. Podľa Lefebvrových výpočtov by mohol amazonský prales v dlhodobom horizonte prijať o 25 percent CO2 menej. Stal by sa tak "pumpou", ktorá by produkovala viac tohto skleníkového plynu ako absorbovala.
