|
Komiks spopularizoval v Európe zatiaľ neprekonateľný Asterix. Vychádza v mnohomiliónových nákladoch na celom svete a pred pár dňami sa skončila jeho výstava v Bruseli. REPROFOTO - ČTK |
Batman, Superman, Spiderman, Asterix a Garfield. Komiks. Je to pojem, ktorý prudko vtrhol i do filmového sveta. Toto svojrázne spojenie literatúry a filmu, textu a obrazu, má pritom dlhú tradíciu.
V Európe ju založil časopis Pilot, ktorý vyšiel v októbri 1959. Odvtedy sa zo Štvorlístka či z Rýchlych šípov alebo Jarka Metelku vyprofilovali moderné komiksové príbehy pripomínajúce skôr temné futurologické trilery. A západný svet šalie nad japonskými manga.
Autori manga = hviezdy popmusic
Manga, ktorých príkladom je Pokemon či animované sekvencie z filmu Kill Bill, sú pre západných čitateľov príťažlivé nevídanými námetmi a zvláštnou poetikou. V samotnom Japonsku tvoria manga tretinu všetkých vydávaných tlačovín.
Tučné zväzky sa predávajú za bagateľ a hýria témami - od nevinných detských srandičiek a historiek pre ženy cez detektívky, šport, motorky, akčné seriály až po cyberpunkové vízie a pornografické zábavy.
A lúskajú ich všetci - od školákov po manažérov. Ich autorov uctievajú ako hviezdy popmusic.
Od fresiek k výtvarným románom
História komiksov je úctyhodná. Už pred vynálezom písma sa hrdinské príbehy zaznamenávali sériami obrázkov. Pokračovalo to egyptskými freskami cez okná stredovekých katedrál až po satirické anglické rytiny zo 17. a 18. storočia.
V súvislosti s pop-artom začal byť komiks stále viac považovaný za svojrázny prejav americkej kultúry. Ale všelijakými batmanmi, supermanmi alebo hoci káčermi Donaldmi sa to v USA hmýrilo už v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Až ku koncu 20. storočia skupina výtvarníkov vo Francúzsku odmietla komiks ako obyčajnú zábavu. V ich poňatí sa stal skutočnou knihou, nad ktorou nemá čitateľ od seba oddeľovať obraz a text. Kresliar Jacques de Loustal pre svoje výtvory dokonca zvolil výraz "výtvarný román".
Čím prekvapí komiks po Sin City?
Komiks je otvorené médium. Odborníci hovoria, že má veľkú budúcnosť. Veď s prelomom storočia zavládla móda komiksových postáv vo svete filmu.
Klasikou žánru je gotický triler Vrana, ktorý oživil kultový čiernobiely komiks Jamesa Barra. Batman sa dočkal už piatich filmových verzií. Hlasne oživený na plátne bol i Spiderman a veľa iných. A v kinách momentálne beží Sin City ako verný odtlačok uctievaného komiksu. A tým sa jeho história nekončí. (čtk)
