Peking 12. októbra (TASR) - Po dnešnom úspešnom vypustení druhej ľudskej posádky do kozmu má Čína v úmysle pokračovať v dobývaní vesmíru ďalšími ambicióznymi projektmi, ktoré by mali upevniť jej postavenie ako novej vesmírnej veľmoci na svete.
Najbližších päť rokov by chcela uskutočniť misie, ktorých súčasťou bude výstup do otvoreného kozmu, pristávacie a spájacie manévre, vesmírne stanice, ako aj vypustenie prvej vlastnej sondy na obežnú dráhu Mesiaca.
Misia lode Šen-čou V - prvý čínsky pilotovaný let do vesmíru - uzavrel fázu jedna vesmírneho programu s ľudskou posádkou nazvaného Projekt 921, uviedol vesmírny analytik Mark Wade z Encyclopedia Astronautica.
Šen-čou VI, na ktorej dnes odštartoval 40-ročný Fej Čun-long a 41-ročný Nie Chaj-šeng na päťdňový pobyt v kozme, je prvým letom fázy dva, ktorá by mala trvať do roku 2010 a mala by zahŕňať sériu letov s cieľom ukázať technológie, vykonať spojenie a pristávacie operácie na obežnej dráhe, a obsluhovať osemtonové vesmírne laboratórium, dodal Wade.
Niektoré analytici sa domnievajú, že Čína môže rýchlo vyplniť technologické medzery a stať sa hlavným vesmírnym rivalom Spojených štátov. "V priebehu desaťročia môžu čínske vesmírne aktivity pokojne prekonať aktivity Ruska a Európskej vesmírnej agentúry (ESA)," povedal minulý rok pred americkým Senátom James Oberg. "A ak sa Čína stane najvýznamnejšou vesmírnou veľmocou po USA, môžu začať úplne nové 'vesmírne preteky'," upozornil Oberg.
Čína už pracuje na konštrukcii svojej prvej lunárnej sondy Čchan-ke'e-I, ktorú chce vypustiť k našej obežnici v priebehu dvoch rokov. Lunárny pristávací modul by mal odštartovať v roku 2012, a o päť rokov nato k Mesiacu poputuje tretí satelit, ktorý z jeho povrchu prinesie vzorky minerálov.
Peking dokonca nevylučuje ani pristátie človeka na Mesiaci, Oberg si však myslí, že o aktívnych prípravách Číny na vyslanie ľudskej posádky na mesiac je veľmi málo, ak vôbec nejaké dôveryhodné informácie.
Wang Jung-či, hlavný dizajnér programu Šen-čou, si napriek všetkými veľkým plánom i doterajším úspechom myslí, že Čína má stále veľký kus cesty pred sebou, kým ju bude možné považovať za skutočnú vesmírnu veľmoc. Celková úroveň čínskej vesmírnej vedy a technológie podľa neho ďaleko zaostáva za USA a Ruskom - ktoré boli až dosiaľ jedinými vesmírnymi veľmocami na svete.
Základný dizajn lode Šen-čou, ktorej názov v čínštine znamená "božská loď" je podobný ekvivalentom ruskej rakety Sojuz, hoci modely Šen-čou sú väčšie a technicky pokrokovejšie. Mnohí odborníci však zastávajú názor, že podobnosti medzi Šen-čou a Sojuzom odrážajú najmä logický vývoj vesmírnych technológií než priame kopírovanie.
Nosná raketa Long March 2-F, ktorá vyniesla modul Šen-čou VI do vesmíru, má 97-percentnú spoľahlivosť a kozmonauti majú bezpečnostný index 99,7 percenta, uviedol Čang Ťing-wej, zástupca vesmírneho programu pilotovaných letov.
Napriek úspešným letom Šen-čou (z ktorých len číslo 5 a 6 boli pilotované) sú však čínski predstavitelia opatrní a pristupujú k svojmu vesmírnemu programu napriek veľkým ambíciám s obozretnosťou.
"Projekt Šen-čou je napriek predchádzajúcim letom ešte stále v plienkach v otázke vývoja, a stále riskantnejší než ruský Sojuz či americké raketoplány," upozorňuje Wade. Pripomenul, že na jednej nepilotovanej misii Šen-čou sa orbitálny modul dostal do podtlaku a návratové vozidlo pri pristávaní zjavne havarovalo.
Súčasný model ruského Sojuzu letel 61-krát a jeho odvodeniny 250-krát. Opätovne použiteľný americký raketoplán letel zatiaľ 113-krát. Šen-čou, ktorá je zatiaľ na začiatku svojej vývojovej cesty, môže stále ukrývať (zatiaľ) neodhalené nebezpečenstvá, varuje Wade.
Keď Šen-čou VI pristane, vojenské vrtuľníky riadiace záchranné tímy dostanú automatický signál. Konečný zostup na súš vo Vnútornom Mongolsku v púšti Gobi sa uskutoční len pomocou jediného hlavného padáka a malých rakiet.
