Haag 15. februára (TASR) - Juhoslovanský exprezident Slobodan Miloševič dnes vyhlásil, že počas kosovskej vojny zachránil život kosovskoalbánskemu politickému lídrovi Ibrahimovi Rugovovi a jeho deväťčlennej rodine, ktorých chcel zabiť šéf Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Hashim Thaci.
"Zachránil som im život - vrátane jedného bábätka, ktorému naši policajti kupovali plienky, keď som ich poslal do Talianska, aby ich nezabil Hashim Thaci," vyhlásil dnes Miloševič pred haagskym tribunálom OSN počas štvrtého dňa procesu, v ktorom čelí obvineniam zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy. Exprezident dodal, že srbskí policajti na múre Rugovovho prištinského domu zabili muža ozbrojeného puškou s tlmičom, ktorý mal atentát vykonať.
Miloševič dodal, že vyzval vtedajšieho talianskeho premiéra Lamberta Diniho, aby poslal lietadlo, ktorým bola Rugovova rodina uprostred vojny prevezená do Talianska. Dini je jedným zo západných politikov, ktorých chce Miloševič pred tribunál predvolať ako svojich svedkov.
x x x
Rugova v stredu oznámil, že v procese so Miloševičom bude svedčiť proti juhoslovanskému exprezidentovi.
"Budem jedným zo svedkov. Prirodzene, je to pre mňa česť svedčiť v mene môjho ľudu a v mene Kosova," vyhlásil Rugova pred novinármi po stretnutí so šéfom kosovskej misie USA Johnom Menziesom. "Proces (s Miloševičom) je dôležitá udalosť a satisfakcia pre ľud Kosova. Dá príučku všetkým ostatným lídrom, že nemôžu nerešpektovať zákon," dodal.
Rugova (57) - označovaný za umierneného nacionalistu a pacifistu, žiadajúci nezávislosť pre Kosovo - je prvým svedkom obžaloby, ktorý vyjadril pripravenosť odcestovať do Haagu. Miloševičovi právni poradcovia na oznámenie reagovali vyhlásením, že Rugova "bude vítaný".
x x x
Rugova, líder Demokratického zväzu Kosova (LDK), ktorý v 90. rokoch viedol nenásilnú kampaň proti politike Belehradu voči prevažne Albáncami obývanej provincii na juhu Srbska, sa s Miloševičom naposledy stretol v Belehrade v apríli 1999 - v čase eskalácie kosovského konfliktu a krátko po spustení náletov NATO proti Juhoslávii. Po stretnutí s Miloševičom, ktoré sa stalo terčom ostrej kritiky zo strany kosovskoalbánskych radikálov, odišiel do exilu, kde strávil asi dva mesiace.
Do Kosova sa Rugova po prvý raz vrátil 15. júla 1999, mesiac po skončení náletov a stiahnutí jednotiek Belehradu z provincie. V Prištine však strávil len necelých osem hodín a po niekoľkých stretnutiach - okrem iného s vtedajším šéfom správy OSN Bernardom Kouchnerom a veliteľom mierovej jednotky KFOR Michaelom Jacksonom - sa vrátil do Ríma. Rugova sa do Kosova definitívne vrátil na konci júla 1999.
x x x
Pozíciu Rugovu medzi kosovskými Albáncami ohrozila Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK), ktorá v roku 1998 spustila ozbrojenú operáciu proti jednotkám Belehradu v provincii a ktorej štruktúry v Kosove po konflikte získali výrazný vplyv. Rugova a jeho LDK však majú stále najväčšiu podporu.
Vo voľbách kosovského parlamentu v novembri minulého roku získala LDK výraznú väčšinu, nie však dosť na to, aby zhromaždenie zvolilo prezidenta provincie.
Kosovo je bez prezidenta doteraz, napriek tlaku medzinárodného spoločenstva, ktoré provinciu od júna 1999 spravuje. Zvolenie Rugovu, jediného kandidáta na tento post, stroskotalo na odpore dvoch menších albánskych strán s koreňmi v UCK - Thaciho Demokratická strana Kosova (PDK) a Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) Ramusha Haradinaja, ktoré žiadajú dôležité posty v provinčnej vláde, vrátane postu premiéra.