Banja Luka 15. februára (TASR) - Hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carla del Ponte počas dnešnej návštevy v Banja Luke vyjadrila "veľkú nespokojnosť a frustráciu" s úrovňou spolupráce zo strany bosnianskosrbských úradov.
Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že bývalý politický líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič, ktorý figuruje na vrchole zoznamu obvinených tribunálom, sa ukrýva na území bosnianskej Srbskej republiky (RS). Del Ponte vyzvala úrady RS, aby zistili, kde presne Karadžič ukrýva.
"S istotou vieme, že Karadžič je tu v Srbskej republike. Žiadam predstaviteľov, aby lokalizovali kde," povedala del Ponte pred novinármi po stretnutí s premiérom RS Mladenom Ivaničom.
Na stretnutiach s prezidentom republiky Mirkom Šarovičom, premiérom Mladenom Ivaničom a viacerými ministrami del Ponte podľa miestnych médií vyzvala na zatknutie 16 osôb obvinených z vojnových zločinov, ktoré sa majú zdržiavať na území RS.
Švajčiarska právnička potvrdila, že v októbri sa začne proces proti bývalému predsedovi bosnianskosrbského parlamentu Momčilovi Krajišnikovi a bývalou prezidentkou Biljanou Plavšičovou. Del Ponte očakáva, že do začiatku týchto procesov bude aj Karadžič za mrežami.
Vláda RS pred návštevou prokurátorky vyzvala svojich občanov obvinených z vojnových zločinov, aby pred ICTY predstúpili dobrovoľne. Vo štvrtok Banja Luka požiadala Belehrad o vydanie obžalovaných bosnianskych Srbov, ktorí sa nachádzajú na území Juhoslávie.
Žiadosť sa týka predovšetkým bývalého hlavného veliteľa bosnianskej armády, generála Ratka Mladiča. Napriek oficiálnym dementi belehradských úradov sa predpokladá, že Mladič naďalej pobýva na území Srbska.
Karadžič a Mladič sú od roku 1995 obžalovaní z genocídy v súvislosti so zmasakrovaním tisícok moslimských mužov a chlapcov v enkláve Srebrenica na východe Bosny, ku ktorému došlo v júli 1995.
Bývalí bosnianskosrbskí lídri - najviac prominentní obžalovaní, ktorí zostávajú stále na slobode - sa spomínajú aj ako možní svedkovia v procese proti bývalému srbskému a juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, ktorý sa v Haagu začal v utorok.
Del Ponte v Banja Luke strávila len niekoľko hodín, čím zdôraznila jediný účel svojej cesty - odovzdanie výzvy bosnianskosrbskému vedeniu, aby začalo aktívne pátrať po podozrivých, ktorých ICTY obžaloval.
Banja Luka dlho odmietala spolupracovať s ICTY a ignorovala výzvy na zadržanie a vydanie obvinených. Napriek tomu, že parlament RS v októbri minulého roku schválil zákon o spolupráci s haagskym tribunálom OSN, zatiaľ žiadneho podozrivého nevydal.
Mierová jednotka SFOR, ktorá v Bosne pomáha napĺňať mierovú dohodu z roku 1995 doteraz v RS zatkla desiatky podozrivých a vydala ich tribunálu. Na rozdiel od RS, úrady moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) pri zatýkaní obvinených pomáhali.
Od svojho vzniku v roku 1993 ICTY verejne obžaloval 80 osôb. Neznámy počet žalôb zostáva utajených s cieľom uľahčiť vojakom NATO ich zadržanie.
Z verejne obvinených je 44 vo väzbe tribunálu, šesť - vrátane Plavšičovej - pred procesom podmienečne prepustili a ďalších 30 podozrivých - väčšinou Srbov - zostáva na slobode.
