Študenti náboženskej školy čítajú Korán. Stále dokola. O pochybnej výučbe v týchto madrasách sa začalo hovoriť po júlových atentátoch v Londýne. FOTO - EPA
Desaťročná sirota Muhammad so sklopeným zrakom ticho odriekava verše Koránu. Nikoho na svete nemá, ale mal šťastie. Náboženská škola v juhobangladéšskom Čitágáone mu poskytuje ubytovanie a jedlo.
Chlapec sa výmenou za to už tri roky učí naspamäť arabské verše svätej knihy moslimov, aj keď po arabsky nerozumie ani slovo. Ide mu to dobre a až bude výborný, bude jeho výučba rozšírená o arabčinu, základy angličtiny, matematiku a náboženstvo.
V Bangladéši je asi 15-tisíc súkromných náboženských škôl, ktoré nie sú nikde zaregistrované a ich absolventi často nevedia nič iné, než citovať Korán. Situácia tam sa vo väčšine podobá Pakistanu. Odborníci sa boja, že aj tu madrasy vychovávajú budúcich islamských extrémistov.
"Kto o týchto deťoch vôbec vie a kto tuší, čo sa vlastne určia? Majú z nich byť duchovní, ale koľko duchovných je ekonomika schopná absorbovať? Veľmi málo. Sú to stratené existencie, ktoré môžu byť ľahko zmanipulované na čomukoľvek," hovorí riaditeľ juhoázijskej sekcie Medzinárodnej krízovej skupiny Samí Ahmad.
Kto financuje matrasy?
Polícia tvrdí, že práve v matrasách sa naučili zostavovať výbušniny ľudia, ktorí 17. augusta odpálili na niekoľkých miestach Bangladéša 500 bômb a zanechali po sebe letáky zakázanej islamskej skupiny Džumatul Mudžáhidín. Tá sa usiluje o vytvorenie islamského štátu.
O pochybnej výučbe v pakistanských madrasách sa začalo hovoriť po júlových atentátoch v Londýne. Vtedy vyšlo najavo, že jeden z atentátnikov strávil v takej madrase štyri mesiace.
Vedenie pakistanských škôl potom pod tlakom pristúpilo na to, že budú registrované. Aj tak si však vymohlo, že školy nebudú musieť zverejňovať finančné zdroje.
Väčšina obyvateľov Bangladéša je síce považovaná za umiernených moslimov a veľa diplomatov opisuje tamojšie náboženské školy ako mierumilovné inštitúcie, no uvedomujú si nebezpečenstvo - v minulých piatich rokoch počet súkromných madras prudko vzrástol a peniaze na ich financovanie prúdia z Kuvajtu a Saudskej Arábie.
"Vzniká tu armáda mladých ľudí, ktorí sú nezamestnateľní v akomkoľvek ekonomickom odvetví. Nechali by sa získať pre profesiu nosičov bômb," tvrdí vodca bangladéšskych komunistov Mudžáhidul Islám Sálim.
Zodpovednosť má mať štát!
Madrasám nemožno uprieť, že pre deti ako Muhammad sú útočiskom. Islamské madrasy berú žiakov z chudobných rodín za veľmi mierne poplatky - za výučbu, ubytovanie a stravu vyberajú mesačne v prepočte len asi 300 korún. Pre rodičov, ktorí nedokážu svoje deti uživiť, ide o vítané riešenie rodinnej situácie.
Kritici však trvajú na tom, že za výučbu a starostlivosť o siroty má niesť zodpovednosť výhradne štát. Vtedy je zodpovednosť za ich budúce činy jasne pomenovateľná. V madrasách sa učí až milión detí. (čtk, reuters)
