Alžír 1. októbra (TASR) - Časť alžírskych islamistov odmieta čiastočnú amnestiu, pre ktorú sa vo štvrtok v referende vyslovila väčšina voličov krajiny, a chcú pokračovať v džiháde, svätej vojne. Vyplýva to z vyhlásenia pripisovaného najväčšej islamistickej militantnej skupine - Salafistickej skupine pre kázanie a boj (GSPC), ktoré sa objavilo v internete.
GSPC, ktorá je napojená na teroristickú sieť al-Káida, odmietla amnestiu výmenou za to, že jej príslušníci zložia zbrane, a štvrtkové referendum označila za stratu času.
"Alžírsko nepotrebuje chartu pre nastolenie mieru a národné zmierenie, potrebuje chartu islamu," píše sa vo vyhlásení uverejnenom na islamistickej stránke a datovanom 27. septembrom. "Džihád bude pokračovať....sľúbili sme Bohu, že budeme pokračovať v džiháde i v boji," napísal vodca GSPC Abdal Malik Drukdil, známy aj ako Abú Musáb Abdal Uadúd.
"Nebude mier ani zmierenie, kým sa islam nebude brať do úvahy," upozornil Drukdil, ktorý vzdal hold vodcovi al-Káidy Usámovi bin Ládinovi, ako aj jeho irackému pobočníkovi Abú Musábovi az-Zarkávímu.
Ide o prvý prípad, keď zrejme GSPC komentovala kontroverzný návrh amnestie. Dôveryhodnosť vyhlásenia sa však zatiaľ nepodarilo overiť. GSPC figuruje na americkom zozname teroristických organizácií a nedávno svoje aktivity preniesla aj do viacerých štátov susediacich s Alžírskom.
Krviprelievanie v Alžírsku vypuklo po tom, čo v roku 1992 armáda anulovala pluralitné voľby, ktoré podľa predbežných výsledkov mal vyhrať fundamentalistický Islamský front spásy. Rozsah a charakter násilností páchaných islamistami bol hrôzostrašný: svojim obetiam prerezávali hrdlá, tehotným ženám prepichovali bruchá, deti pálili v peciach a za noci často masakrovali celé dediny. V posledných rokoch násilnosti utíchli, čo Alžírsku prinieslo väčšiu stabilitu, a tým aj zahraničné investície a zlepšenie vzťahov so Západom. Napriek tomu rukou fundamentalistov každoročne prídu o život stovky vojakov vládnej armády a civilistov.
Úrady sa domnievajú, že v súčasnosti je aktívnych už len niekoľko stoviek islamistov. Na vrchole ich činnosti - v polovici 90. rokoch - sa ich počet odhadoval na viac ako 25.000. Mnohí z nich odvtedy súhlasili so zložením zbraní, padli do zajatia alebo boli zabití.
Bývalý vplyvný povstalecký vodca Madáni Mizrag, ktorý sa koncom 90. vzdal aj s tisíckami svojich mužov, pre tlačovú agentúru Reuters vyslovil očakávanie, že väčšina povstalcov zíde z hôr. Upozornil súčasne, že nekompromisní velitelia sa zrejme nevzdajú.
1 20 pel
