Ten počas stretnutia s hlavou katolíckej cirkvi vyjadril nádej, že pápež bude môcť čoskoro navštíviť Srbsko a Čiernu Horu (SČH), predtým by sa však podmienky predchádzajúce jeho príchodu mali dohodnúť so srbskou pravoslávnou cirkvou.
Vo Vatikáne sa srbský prezident stretol aj s kardinálom Angelom Sodanom, považovaným po Benediktovi XVI. za druhého najvýznamnejšieho cirkevného funkcionára.
Podľa vyjadrení srbského prezidenta je pápežova návšteva v jeho krajine vítaná, predtým je však potrebný súhlas a pozvanie zo strany srbskej pravoslávnej cirkvi.
"Vediem pozitívny dialóg so srbskou pravoslávnou cirkvou, ktorá je súčasťou našej spoločnosti a veľmi si cením jej úlohu, ktorú hrá pre našu krajinu. Toto je však veľmi špecifický dialóg medzi dvoma kresťanskými cirkvami. Dúfam, že budeme môcť túto návštevu čoskoro zrealizovať," zdôraznil Tadič a dodal, že jeho návšteva v Ríme bola znamením, že sa vzťahy medzi kresťanskou a pravoslávnou cirkvou zlepšili.
Pápež Benedikt XVI. vyzdvihol zlepšenie vzťahov s pravoslávnou cirkvou ako jednu z priorít svojho pontifikátu.
Srbskočiernohorský prezident Svetozoar Marovič sa pokúsil v roku 2003 zorganizovať návštevu pápeža Jána Pavla II., hlava srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Pavle však naznačil, že nie je v krajine vítaný.
Srbskí radikáli a konzervatívci otvorene považovali pápeža Jána Pavla II. za nepriateľa krajiny a pripisovali mu podiel na krvavom rozpade Juhoslávie na začiatku 90. rokov z dôvodu okamžitého uznania katolíckeho Chorvátska ako samostatného štátu zo strany Vatikánu.
2 zsl juh
