FOTO - ČTK/AP
a riadil.
Ako povedal, vo svojej politike sa riadil „ľudovou vôľou“. Jeho správanie sa v Haagu je jej súčasťou. Preto proces označil za útok voči všetkým Srbom. Agentúry sa zhodujú, že práve týmto spôsobom chce bývalý diktátor cez televízny prenos oživiť protizápadné nálady v Srbsku.
Všetkých 66 bodov obžaloby odmietol a haagsky tribunál označil za konšpiráciu Západu voči nemu a celému srbskému národu.
Miloševič, obviňovaný z genocídy v Bosne, zločinom proti ľudskosti v Chorvátsku a Kosove, začal svoje vystúpenie hodinovým videozáznamom dokumentu nemeckej televízie ARD. Dokument uvádza udalosti v Račaku, ktoré obžaloba označila za jednu z hlavných príčin bombardovania. V programe s názvom Monitor sa hovorí, že NATO konalo pri bombardovaní v rozpore s medzinárodným právom.
Bývalý prezident následne západné krajiny obvinil z „oceánu klamstiev“, ktoré vyústili do bombardovania suverénneho štátu. Svetové médiá označil za nástroj vojny proti jeho krajine.
Kazeta tak mala vykresliť manipulácie, ktoré viedli ku zásahu NATO v Kosove, čím sa bývalý prezident zjavne snaží premeniť haagsky proces na politickú debatu.
Obžaloba predvčerom Miloševiča obviňovala, že je kľúčovou postavou v pláne vytvoriť „Veľké Srbsko“ na troskách bývalej Juhoslávie. Del Ponteová a jej zástupca Geoffrey Nice pritom spomenuli krvavé udalosti z chorvátskeho Vukovaru, bosnianskeho Sarajeva či Srebrenice, ako aj koncentračné tábory v Bosne.
Miloševič včera povedal, že sa snažil bosnianskosrbských predstaviteľov presvedčiť, aby 43-mesačné obliehanie Sarajeva ukončili. Najkrvavejší konflikt od skončenia druhej svetovej vojny - Bosnu podľa neho Srbi nezačali. „Konflikt vypukol vraždou Srbov, a nie naopak,“ povedal.
Prvý impulz vojne v Bosne dalo referendum koncom roka 1991, v ktorom sa miestni Srbi vyjadrili proti oddeleniu od Juhoslávie. Vyhlásili vznik novej republiky nezávisle od Bosny. Neskôr, 3. marca sa podobné referendum uskutočnilo u Chorvátov a bosnianskych Moslimov. Tí hlasovali za nezávislosť a už 6. apríla 1992 srbské jednotky ostreľovali Sarajevo.
V auguste toho istého roku svet obleteli prvé televízne zábery z koncentračných táborov pre miestnych Moslimov. Juhoslovanská armáda sa síce do vojny neplietla, ale bosnianskym Srbom poskytovala všetku podporu.
Miloševič včera tvrdil, že Juhosláviu rozbil Západ.
(taa)
