Haag 14. februára (TASR) - Vystúpeniu Slobodana Miloševiča bol venovaný tretí deň procesu proti bývalému srbskému a juhoslovanskému prezidentovi pred haagskym Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
V ostro sledovanej úvodnej reči Miloševič ostro zaútočil na samotný ICTY. Nálety NATO na jeho krajinu z roku 1999 označil za "urážku celého národa a všetkého ľudu". "Celé toto je manipulácia a fabrikácia," vyhlásil Miloševič, ktorý sa označil za obeť prekrúcania faktov.
Miloševič čelí trom žalobám vzneseným v súvislosti so všetkými balkánskymi konfliktami z 90. rokov - v Bosne (1992-95), Chorvátsku (1991-95) a Kosove (1998-99). Žaloby obsahujú spolu 66 obvinení z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a v prípade Bosny aj najvážnejšieho zločinu - genocídy.
Miloševič, ktorý odmieta uznať legitimitu ICTY a nevymenoval svojich obhajcov, tribunál obvinil z predpojatosti a vznesenú žalobu označil za "poľutovaniahodný opus". "Od prokuratúry sme tu počuli také hrozné lži, že urážajú inteligenciu tejto planéty," vyhlásil.
MILOŠEVIČ NAZNAČIL SVOJU TAKTIKU
Pred tým, ako začal rečniť, Miloševič naznačil svoju taktiku - sústrediť sa na politické aspekty svojho prípadu, keď nechal premietnuť videozáznam, v ktorom bola okrem iného prezentovaná ukážka z programu nemeckej televízie - do značnej miery sympatizujúcim s jeho postojmi.
Program nezávislých producentov Jo Angerera a Mathiasa Wertha, odvysielaný v nemeckých televíziách ARD a WDR - spochybňuje tvrdenia NATO o tom, že Srbi podporovali zverstvá páchané na Balkáne. Autori spochybňujú dôkazy o násilných deportáciách kosovských Albáncov srbskými silami, ktoré médiám prezentoval nemecký minister obrany Rudolf Scharping. Podľa nich Scharping klamal a zveličoval, aby získal podporu verejnosti a parlamentu pre nálety NATO proti Juhoslávii.
V dokumente odzneli rozhovory s osobami, ktoré tvrdili, že zabitie kosovských Albáncov v dedine Račak z januára 1999 - spomínané aj v žalobe - poslúžilo ako zámienka pre spustenie náletov NATO.
"Toto je len atóm - dokonca ešte menej ako atóm - pravdy v oceáne lží, propagandy a zneužívania svetových médií ako prostriedkov vedenia vojny proti môjmu ľudu," vyhlásil Miloševič po skončení ukážky z dokumentu s názvom Na začiatku bola lož.
SPORNÝ DOKUMENT
Dokument verejnoprávnej ARD vo februári 2001 vyvolal veľkú kontroverziu. Po jeho opakovanom odvysielaní na regionálnom kanáli WDR Scharping autorov obvinil z "nezodpovedných skratiek a falšovania" a od televízie žiadal ospravedlnenie. Dokument ostro kritizoval aj Rupert Neudeck z humanitárnej organizácie Cap Anamur a balkánsky korešpondent denníka Frankfurter Allgemeinen Zeitung Mattias Rüb. Vedúci oddelenia zahraničných programov WDR Albrecht Reinhardt však vyhlásil, že televízia si za dokumentom stojí.
KONŠPIRÁCIA ZÁPADU
Exprezident odmietol tvrdenia, že balkánske vojny vyvolal s cieľom vytvoriť Veľké Srbsko na troskách bývalej Juhoslávie a obvinenia proti jeho osobe označil za sprisahanie západných politických lídrov. Tento postup má podľa Miloševiča očierniť jeho 13 rokov trvajúcu vládu a zakryť skutočnosť, že balkánske konflikty mali po skončení studenej vojny slúžiť na zvýšenie vplyvu Západu v regióne. "Vaši bossovia rozbili Juhosláviu. Oni dotlačili Bosnu do občianskej vojny. Srbi vojnu nezačali. Je nezmyselné obviňovať nesprávnu stranu," vyhlásil.
BOJOVNÍK PROTI TERORIZMU
Jednotky Belehradu v Kosove podľa Miloševiča bojovali proti terorizmu páchanom tamojšími albánskymi radikálmi z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). "Amerika po celej zemeguli bojuje proti terorizmu v Afganistane, ale bojovať proti terorizmu v srdci vašej vlastnej krajiny je považované za zločin. Naša obrana bola hrdinskou obranou proti agresii paktu NATO," povedal.
Miloševič odmietol tézu o "humanitárnej intervencii" s cieľom zabrániť vyháňaniu kosovských Albáncov srbskými jednotkami z provincie. Ako uviedol, Kosovčania utekali pred bombardovaním NATO a na príkaz UCK, pričom viacerých z nich, ktorí sa chceli vrátiť, zabili albánski rebeli.
"Útek ľudí z dejiska konfliktu je nazývaný deportácia. Chcú ma urobiť zodpovedným za zločiny, ktoré spáchali oni," vyhlásil Miloševič, ktorý ako dôkazový materiál predložil viacero fotografií zohavených tiel a zbombardovaných domov.
Ako príklad zločinov NATO počas kosovskej krízy Miloševič uviedol aj zbombardovanie štátnej srbskej televízie RTS, pri ktorom v 23. apríla zahynulo 16 ľudí. (Podľa Miloševičových kritikov exprezident vopred vedel, že budova RTS bude terčom útoku, zabránil však jej evakuácii, aby obete mohol využiť na propagandu. Skupina pozostalých v tejto súvislosti na domácom súde Miloševiča zažalovala.) Miloševič tiež spomenul zbombardovanie televízie vlastnenej jeho dcérou Marijou, ktorú, ako uviedol, NATO označilo za nástroj jeho propagandy. Exprezident však dodal, že televízia vysielala len hudbu a filmy, prevažne americké.
Exprezident zdôraznil, že v čase kosovského konfliktu vydal prísne príkazy neubližovať civilistom. Nepriamo však priznal, že niektoré osoby mohli zločiny spáchať. "Nesnažím sa povedať, že niektorí jednotlivci to (zločiny) neurobili, ale polícia a armáda bránili krajinu odvážne a čestne," povedal.
MILOŠEVIČOVE VÝROKY VYVOLALI SMIECH
Výroky Miloševiča v publiku súdnej siene vyvolali niekoľko výbuchov smiechu. Srbská štátna televízia ako príklad uviedla reakciu na opakovaný výrok exprezidenta o "slávnom víťazstve" juhoslovanskej armády nad NATO.
PROCES SA VEDIE PROTI VŠETKÝM SRBOM
Miloševič v tmavom obleku a s kravatou v národných farbách v oduševnenom prejave živo gestikuloval. Podľa pozorovateľov svoje vystúpenie adresoval hlavne svojim krajanom.
Napriek tvrdeniam obžaloby, že v procese ide o Miloševičovu osobnú zodpovednosť za spáchané zločiny, exprezident podľa očakávaní vyhlásil, že obvinenia nie sú namierené len proti nemu, ale proti celému srbskému ľudu. "Obžalovaní sú naši občania, občania, ktorí mi dali masívnu podporu. Moje konanie bolo vyjadrením vôle ľudu," vyhlásil.
KOSOVO POLJE: 28. JÚN 1989
Miloševič sa vrátil aj k svojmu prejavu, s ktorým pred státisícovým davom vystúpil 28. júna 1989 na Kosovom Poli a ktorý je označovaný za začiatok jeho konfrontačnej nacionalistickej politiky. Pri príležitosti 600. výročia porážky Srbov Turkami si Miloševič urobil meno ako ochranca kosovských Srbov.
Miloševič odmietol tvrdenia, že v prejave povzbudzoval srbský nacionalizmus a prečítal niekoľko úryvkov zo svojho vystúpenia, v ktorom hovoril a podporoval multietnický charakter vtedajšej Juhoslávie. "Môžete si to prečítať v novinách z 29. júna 1989," vyhlásil.
Kosovo, ktoré bolo hlavnou témou Miloševičovho dnešného vystúpenia pred ICTY, je označované za symbolický začiatok a koniec jeho politickej kariéry. Presne trinásť rokov po kosovskom prejave, 29. júna 2001, noviny na titulných stránkach informovali o Miloševičovom prevoze do Haagu.
Krátko pred 14.00 h SEČ pojednávanie odročili na piatok ráno, keď bude Miloševič v úvodnej reči pokračovať.
1 2 3 4 5 ari pel
